12. septembra 2016 – Európska družica prevádzkovaná Európskou vesmírnou agentúrou Sentinel-1A bola 23. augusta 2016 zasiahnutá milimetrovým telesom z poľa kozmického odpadu nachádzajúceho sa na obežných dráhach Zeme. Hoci incident nespôsobil družici vážne poškodenia, opätovne vzbudil pozornosť medzinárodného spoločenstva voči hrozbám, ktoré čiastočky tvoriace kozmický odpad tvoria pre bezpečné a udržateľné využívanie vesmíru.
ESA potvrdila zasiahnutie satelitu po vyhodnotení následkov zrážky – družici poklesol výkon solárneho panela a nepatrne sa zmenila jej obežná dráha ako aj orientácia v priestore. Zasiahnutie solárneho panela potvrdila následne aj kamera, ktorá sa na družici nachádza. Pôvod milimetrového telesa potvrdený nie je, vylúčiť nemožno mikrometeorit, s najväčšou pravdepodobnosťou ale ide o fragment už nefunkčného kozmického zariadenia.
Témou dňa sa tak opäť stáva vážnosť hrozby, ktorú so sebou prináša nezodpovedné využívanie kozmického priestoru prispievajúce k rastu poľa kozmického odpadu. Riziko, ktoré kozmický odpad prináša, spočíva v obrovskej rýchlosti, ktorú jeho čiastočky na obežných dráhach majú (rádovo niekoľko km/s, ktorá sa následné prejaví v obrovskej kinetickej energii pri zrážke) ako aj v problematickom monitorovaní. Systémy, ktorými disponujú popredné vesmírne mocnosti, dokážu efektívne monitorovať čiastočky o veľkosti aspoň 10cm. Takto je medzinárodne katalogizovaných vyše 21 000 objektov. Odhady a predpoklady o počte objektov menších ako 10cm sa líšia, no ide vo všeobecnosti o obrovské čísla – 500 000 čiastočiek o veľkosti 1 – 10cm a 100 miliónov úlomkov menších než 1cm.
Družica Copernicus Sentinel-1A (tvoriaca súčasť zoskupenia družíc využívaných v jednom z kľúčových vesmírnych programov Európskej Únie – Copernicus) potvrdzuje, že nebezpečné sú aj takéto malé čiastočky. Je preto v záujme medzinárodného spoločenstva naďalej realizovať kroky, ktoré budú na jednej strane čoraz efektívnejšie monitorovať pole kozmického odpadu a na druhej strane neuchyľovať sa k aktivitám, ktoré by k rastu kozmického odpadu prispievali. Medzi dôležité iniciatívy medzinárodného spoločenstva v oblasti predchádzania podobným incidentom je aj program EÚ pre pozorovanie vesmíru a sledovanie kozmických objektov – SST. Do tohto projektu by sa perspektívne mohlo zapojiť aj Slovensko; vedecko-technické predpoklady na to zaiste má. Konkrétnym príkladom, ako sa slovenskí vedci už dnes venujú monitoringu kozmického odpadu je projekt HamrOptSen tímu z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, ktorý bol jedným z víťazným projektov prvej výzvy vychádzajúcej z účasti Slovenskej republiky v programe PECS ako súčasti slovenského prístupového procesu do ESA.
Hoci svetové vesmírne agentúry pri sledovaní kozmického odpadu navzájom spolupracujú prostredníctvom radarov či teleskopov, je potrebné, aby sa predovšetkým predchádzalo nárastu poľa kozmického odpadu. Za týmto účelom je žiaduce, aby krajiny a súkromní aktéri rozvíjajúci vesmírnu činnosť vybavovali svoje kozmické zariadenia tzv. deorbiting technológiami, ktoré by po skončení životnosti kozmické teleso dokázali nasmerovať naspäť do atmosféry, kde by efektívne zhorelo. Takisto je potrebné, aby štáty nerealizovali deštrukčné aktivity voči družiciam iných štátov pomocou protisatelitných (ASAT) technológii. Čínska ASAT skúška z roku 2007 sama o sebe spôsobila vznik vyše 3000 sledovateľných úlomkov. V neposlednom rade, medzinárodná vesmírna komunita sa v súčasnosti zaoberá aj tzv. active debris removal technológiami, ktoré by mali aktívne prispievať k redukcii poľa kozmického odpadu. Až budúcnosť ukáže, či ich využitie bude po technologickej a finančnej stránke efektívne.
