29. mája 2019 – Satelitné konštelácie, niekedy nazývané aj satelitné roje, je spoločné pomenovanie pre satelitné systémy primárne na nízkych obežných dráhach, ktorých úlohou je poskytnúť služby, ktoré by samostatné družice nedokázali, prípadne by to dokázali len v obmedzenej miere. Satelitné konštelácie sú využívané najmä na poskytovanie širokopásmového internetu a telefónneho signálu. Hoci tento internet sa zatiaľ nedokáže kvalitou vyrovnať optickým sieťam, rozsah jeho pokrytia je neporovnateľne väčší. V európskom vesmírnom sektore je za satelitné konštelácie možno považovať aj vlajkové lode európskej vesmírnej politiky, programy Galileo (družicová navigácia) a Copernicus (pozorovanie Zeme).
V súčasnosti sa 3 až 4 miliardy svetovej populácie nachádzajú mimo internetového pokrytia. Tento problém dokážu vyriešiť práve satelitné konštelácie, ktoré dokážu poskytnúť internetové pripojenie aj v tých najodľahlejších častiach planéty za výhodné ceny. Z dôvodu zabezpečenia stálosti pokrytia a predchádzania oneskoreniam v službách sa satelitné konštelácie skladajú z desiatok družíc rôznej veľkosti (prevažne z mikrosatelitov). Tieto satelity podliehajú spoločnej kontrole a riadeniu z jedného centra.
Spoločnosti OneWeb a SpaceX vypustili počiatočné družice svojich plánovaných satelitných konštelácií do vesmíru vo februári a máji tohto roku (6 družíc z plánovaných vyše 900 satelitov projektu Oneweb, 60 z 12 000 plánovaných družíc z projektu Starlink od SpaceX), zatiaľ čo spoločnosť Amazon plánuje vypustiť svoju konšteláciu v roku 2020. Niekoľko ďalších menších projektov firiem Leosat, Telesat, či Kepler je takisto vo vývoji. V najbližších rokoch sa dá predpokladať nárast počtu satelitných konštelácií vypustených do vesmíru, kde momentálne v operačnej prevádzke fungujú už staršie súkromné systémy zamerané na poskytovanie družicových komunikačných služieb, ako napríklad Iridium alebo Globalstar. V oblasti pozorovanie Zeme sa o niečo neskôr úspešne etablovali družicové zoskupenia firiem Planet a Spire Global. Rast počtu satelitných konštelácií však otvára aj niekoľko právno-politických otázok, a to najmä otázky prístupu k obežným dráham a otázky manažmentu vesmírnej dopravy.
Prístup k obežným dráham
Rozmach satelitných konštelácií prinesie veľké množstvo nových satelitov na obežných dráhach Zeme. Medzinárodné vesmírne právo garantuje slobodu prístupu na obežné dráhy Zeme a zakazuje privlastnenie obežných dráh. Medzinárodná Telekomunikačná Únia (ITU) zohráva v spolupráci so zodpovednými národnými regulačnými orgánmi kľúčovú úlohu pri alokovaní orbitálnych pozícií pre konkrétne družice a zároveň poskytuje ochranu pred škodlivým rušením komunikačného signálu na využívaných frekvenciách.
Poskytovanie služieb vesmírnymi technológiami si vyžaduje spoluprácu medzi viacerými subjektmi a v prípade satelitných konštelácií pôjde o spoluprácu medzi veľkým množstvom hráčov vo vesmírnom sektore – satelity môžu byť vypustené z rôznych kozmodrómov a mala by existovať dohoda o rozdelení frekvencií pre jednotlivé družice v rámci konštelácie. Medzinárodná Telekomunikačná Únia, ktorá prideľuje orbitálne polohy a frekvencie, ale aj zabezpečuje spoluprácu medzi štátmi, bude teda vystavená mnohým výzvam pri satelitných konšteláciách.
Manažment vesmírnej dopravy
Technologický pokrok na konci minulého storočia umožnil jednak vypúšťanie menších a ľahších satelitov, ale aj rozvoj vypúšťacích technológií. V dôsledku tohto pokroku sa začalo vypúšťať väčšie množstvo satelitov. V súčasnosti sa na obežných dráhach Zeme nachádza vyše 2000 aktívnych družíc, ďalších niekoľko tisíc už nefunkčných satelitov a státisíce menších či väčších (potenciálne nebezpečných) čiastočiek kozmického odpadu. S pribúdajúcim množstvom satelitov vznikla potreba manažmentu vesmírnej dopravy (z ang. space traffic management).
International Academy of Astronautics (IAA) definuje manažment vesmírnej dopravy ako súbor technologických a regulačných ustanovení uľahčujúcich prístup do vesmírneho priestoru, aktivity vo vesmírnom priestore a bezpečný návrat na Zem bez akéhokoľvek fyzického alebo rádiofrekvenčného zásahu. Manažment vesmírnej dopravy má podobnú definíciu aj v americkej smernici o vesmírnej politiky z júna 2018. S narastajúcim počtom satelitov na obežnej dráhe je potreba medzinárodného konsenzu v otázke manažmentu vesmírnej dopravy čoraz pálčivejšia.