17. októbra 2018 – Na webe SSPA pravidelne informujeme medzi iným aj o vesmírnych aktualitách z krajín susediacich so Slovenskom, predovšetkým z členských štátov V4. V aktuálnom článku sme sa rozhodli zamerať viac na východ. Ukrajinský vesmírny priemysel v minulosti, predovšetkým v období existenciu Sovietskeho zväzu, patril k tým svetovo známym. Po problematickom období v nadväznosti na rozpad ZSSR a neskôr na (stále prebiehajúci) medzinárodnopolitický konflikt s Ruskom bolo v nedávnom období medializované rôznorodé informácie o súčasnom stave ukrajinského vesmírneho sektora
, poukazujúce jednak progresívny rast ukrajinského vesmírneho sektora a angažovanie sa v nových medzinárodných spoluprácach, no takisto tiež na problematické nastavenie postavenia štátu a podozrenia z nehospodárneho využívania verejných prostriedkov na vesmírnu činnosť.
Ukrajinský vesmírny sektor sa v priebehu druhej polovice 20. storočia preslávil predovšetkým svojimi konštrukčnými spôsobilosťami v oblasti raketových nosičov, ktoré nachádzali využitie v sovietskom vesmírnom programe ako aj v sovietskom programe pre vývoj balistických rakiet. Dnešným dedičstvom tejto historickej skúsenosti sú známe raketové nosiče Dnepr, Zenit, či Cyklon a s nimi súvisiaca dlhoročná expertíza ukrajinských inžinierov a konštruktérov vo vývoji raketových nosičov. Hoci Ukrajina neprevádzkuje vlastný kozmodróm, v ostatných parametroch je ukrajinský vesmírny sektor v medzinárodnom meradle pomerne dobre rozvinutý. Po nadobudnutí nezávislosti v 90. rokoch 20. storočia zostala krajina úzko prepojená na ruský vesmírny sektor. Táto dlhodobá spolupráca bola však zasiahnutá širšími medzinárodnopolitickými udalosťami z posledných rokov, podľa informácií Medzinárodného menového fondu, ukrajinský vesmírny sektor stratil v roku 2014 viac než 80% svojich zákaziek, ako dôsledok prerušených medzinárodných spoluprác a obchodov v nadväznosti na Krymskú krízu.
V súčasnosti Ukrajina nie je členskou krajinou Európskej vesmírnej agentúry, no v posledných rokoch zreteľne intenzívnejšie spolupracuje na vesmírnych projektoch európskych krajín, resp. americkej NASA. Napríklad prostredníctvom spolupráce na vývoji európskej rodiny rakiet Vega, či amerického nosiča Antares. Dôležitosť medzinárodnej spolupráce pre ukrajinský vesmírny sektor pravidelne potvrdzujú aj zodpovedné úrady a predstavitelia štátu. Nie je to prekvapením, berúc do úvahy, že aj v súčasnosti je vyše 50% tovarov vyrobených ukrajinským vesmírnym sektorom exportovaným do zahraničia. Inšpiráciou aj pre rozvoj slovenského vesmírneho sektora môže byť aktuálny ukrajinský záujem o etablovanie spoluprác so štátmi v blízkom regióne, napr. Poľskom a Rumunskom. Riadenie ukrajinských vesmírnych aktivít má v Ukrajine na starosti Ukrajinská štátna vesmírna agentúra, majúca vo svojej správe viac než 30 rôznych priemyselných a výskumných pracovísk, sústredených prevažne v mestách Kyjev a Dnipro. Z nich najznámejšie sú podniky Južnoje a Južmaš. Progresívny rast ukrajinského vesmírneho sektora dokumentujú aj nedávne štatistiky štátnej vesmírnej agentúry poukazujúce na vyše 8% rast ukrajinského vesmírneho exportu v roku 2017.
Popri pozitívnom vývoji je však možné poukázať aj na kontroverzné udalosti a vývoj súvisiaci s vesmírnou činnosťou na Ukrajine. Je vidieť, že štát si zachováva strategické postavenie vo vesmírnom sektore a etablovanie sa súkromných technologických start-upov a nových malých a stredných podnikov, je v dôsledku štátneho monopolu náročnejším. To môže, v dôsledku reštriktívnych práv a regulácií, negatívne vplývať na budúci rozvoj ukrajinského vesmírneho sektora. Aktuálne trendy vo svete poukazujú práve na rapídny nárast významu privatizácie a komercializácie vesmírnych aktivít. Súčasné nastavenie strategického postavenia štátu neprispieva k prílevu súkromných investícií na vesmírnu činnosť. Ukrajinskej reputácii vo vesmírnom sektore takisto nenapomáha úzke prepojenie vesmírneho priemyslu na zbrojársky sektor a viacero podozrení z nehospodárnych až korupčných škandálov pri realizácii vesmírnej činnosti. Tieto podozrenia zastihli napr. projekty telekomunikačnej družice Lybid, či raketového nosiča Cyklon-4M. Navyše, počas minulého roka boli v zahraniční medializované informácie o možnom využití ukrajinských technológií (motory podobné tým v nosičoch Zenit, či Cyklon) v severokórejskom raketovom programe.