16. februára 2017 – Od 15. februára 2017 je na obežnej dráhe o 104 satelitov viac. Indická vesmírna organizácia ISRO prekonala rekord v počte vynesenia satelitov do vesmíru na jednej nosnej rakete – na obežnú dráhu úspešne vyniesla 104 družíc zo siedmych krajín nosnou raketou PSLV-37. Tým prekonala rekord, ktorý od roku 2014 držala ruská kozmická agentúra s 37 satelitmi. Najviac z týchto družíc (88) patrí americkej firme Planet Labs, zaoberajúcej sa navrhovaním a vyrábaním miniatúrnych družíc s názvom Doves, ktoré z obežnej dráhy nepretržite snímajú Zem a odosielajú dáta cez pozemné stanice.
Mnohé organizácie v týchto satelitoch po včerajšom štarte vidia potenciál v prevencii výrubu lesov prostredníctvom monitorovania Zeme a každodenného snímania ohrozených oblastí. 15. február 2017 tak s vypustením spomínaných družíc zaznamenal dva svetové rekordy – najviac satelitov vynesených jednou raketou a vytvorenie najväčšej súkromnej satelitnej konštelácie (Planet Labs) v histórii.
Pomerne nízka cena cubesatov a iných malých družíc je dôsledkom nízkej hmotnosti takýchto zariadení, vďaka ktorej je pre vynesenie satelitu raketou potrebné nižšie množstvo paliva. V mnohých prípadoch raketa vynáša takýto malý satelit spolu s väčším, využívajúc tak voľný priestor a nižšie náklady. Rozmach trhu satelitov menšej veľkosti tak poskytujé mnohé príležitosti v oblasti výskumu, vzdelávania a technológií aj menším a rozvojovým krajinám, či priamo akademickým a priemyselným subjektom v nich pôsobiacich.
Na druhej strane však početné zoskupenia pozostávajúce z malých satelitov predstavujú mnohé riziká. Technologický pokrok síce priniesol možnosti umiestňovania objektov na nízkej obežnej dráhe Zeme pre mnohé štáty, ale spôsob, ktorým by sa po ukončení ich funkčnosti vrátili späť do atmosféry, ešte stále nie je dostatočne vyvinutý. Zotrvávanie nefunkčných satelitov na nízkej orbite Zeme spôsobuje jej zahltenie. Ich nízka alebo žiadna možnosť manévrovať zvyšuje riziko vzniku zrážok objektov v blízkom kozmickom priestore. Práve takýmto spôsobom vzniká tzv. kozmický odpad pozostávajúci predovšetkým z vyhorených stupňov nosných rakiet a trosiek a úlomkov, ktoré vznikli výbuchom alebo roztrieštením satelitov počas kolízie s iným objektom v obrovských rýchlostiach. Do budúcnosti ostáva zásadnou otázkou nielen zníženie nákladov na satelitné projekty v podobe ich miniaturizácie, ale predovšetkým technologický vývoj, ktorý zabezpečí ich odstránenie z obežnej dráhy po ukončení ich misie. Táto úloha ostáva predovšetkým na samotných vývojároch satelitov a štátoch, ktoré za ne preberajú zodpovednosť po vypustení na obežnú dráhu Zeme. Už dnes existujú medzinárodné štandardy, podľa ktorých by mali štáty postupovať, aby problematika vesmírneho odpadu konečne nabrala konkrétne kontúry a neostávala by len v rovine diskusií, či vedeckých štúdií.