4. januára 2017 – Koncom decembra 2016 zverejnila Čínska ľudová republika v poradí už 4. Bielu knihu o vesmírnych aktivitách (predchádzajúce v rokoch 2000, 2006 a 2011), dokument charakterizujúci rozsah a typológiu čínskych vesmírnych aktivít a zároveň približujúci postoj a plány do blízkej budúcnosti, ktoré krajina oficiálne deklaruje na medzinárodnom poli. Úspechy na poli s vývojom vlastnej orbitálnej stanice, pokračujúci lunárny program či vývoj vlastného družicového navigačného systému BeiDou robia Čínu jeden z najvplyvnejších štátov v globálnom vesmírnom sektore s predpokladom pokračujúceho rastu významu v najbližšej dekáde.
V dôsledku intenzívnejšieho záujmu čínskej vlády o mediálne pokrytie čínskych vesmírnych aktivít v posledných rokoch neponúka Biela kniha zásadné množstvo nových a doposiaľ neznámych informácií o rozsahu verejne deklarovaných čínskych vesmírnych aktivít. Nová čínska Biela kniha o vesmírnych aktivitách prezentuje záujem Číny pokračovať v úspešne nastavených projektoch a kladie si ambiciózne ciele pre vesmírny program do blízkej budúcnosti. V horizonte 5 rokov plánuje Čína v rámci lunárneho programu misiu so zámerom zberu a doparavenia na Zem vzoriek z povrchu Mesiaca ako aj prvé makké pristátie na odvrátenej strane Mesiaca. Čínsky záujem o Mars je dokumentovaný zámerom Číny vyslať do roku 2020 k červenej planéte orbiter a takisto misiu s cieľom pristátia na povrchu Marsu.
Čínsky záujem o skonštruovanie a prevádzku vlastnej orbitálnej stanice je odzrkadlený aj v novej Bielej knihe. Krajina deklaruje záujem v horizonte 5 rokov intenzívne napredovať s výskumom technológie orbitálnych staníc, ako aj iniciovať fázy skonšturovania orbitálnej stanice na orbite a jej následného prevádzkovania. Biela kniha približuje záujem Číny o technológiu heavy-lift nosičov a v podobnom zmysle ako viaceré svetové vesmírne agentúry či privátny sektor posilní Čína podľa informácií v dokumente výskum v súvislosti s opätovne použiteľnými raketovými nosičmi.
V neposlednom rade deklaruje Čína vo zverejnenej bielej knihe záujem o intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu a maximálnu možnú mieru dodržiavania platných princípov vesmírneho práva a iných relevantných regulačných mechanizmov regulujúcich na medzinárodnej úrovni správanie štátov vo vesmíre. Čínsky dokument sa drží politického charakteru podobne zverejňovaných dokumentov u iných relevantných vesmírnych mocností, či už USA alebo Európskej únie.
Napriek pozitívne a príťažlivo orientovanému slovníku v takýchto dokumentoch je potrebné vnímať aj neustále prítomné a podľa niektorých analytikov čoraz významnejšie bezpečnostné aspekty vesmírnych aktivít. Vesmírne aktivity sú významnou súčasťou národných bezpečnostných politík a ozbrojené zložky štátov využívajú množstvo služieb, ktoré vesmírna infraštruktúra poskytuje, niekedy možno aj v konfrontačnom duchu. V roku 2007 to bola sama Čína, ktorá zostrelením vlastnej družice zásadne prispela k nárastu nebezpečného poľa kozmického odpadu na obežných dráhach okolo Zeme. Dokumenty ako aktuálna Čínska biela kniha či prezentované vesmírne stratégie u iných štátov o citlivejších témach pojednávať pravdepodobne nikdy nebudú. Medzinárodno-politické súvilosti sú pri vesmírnych technologiách neustále prítomnými.