15. júla 2016 – Verejný konzultačný proces k pripravovanej spoločnej európskej vesmírnej stratégii, ktorý Európska komisia iniciovala za účelom získania verejnej mienky k vesmírnej stratégii a o ktorom sme na webe www.vesmirnapolitika.sk informovali v priebehu roka 2016, bol ukončený 12. júla 2016. Svoj vstup poskytla Európskej komisii aj Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku SSPA.
36 dotazníkových otázok sa dotýkalo jednak všeobecného smerovania európskej vesmírnej politiky, ale rovnako aj podrobnejšie dvoch hlavný európskych vesmírnych projektov, navigačného systému Galileo a systému pozorovania Zeme Copernicus. SSPA si uvedomuje dôležitosť efektívnej európskej vesmírnej politiky, význam ktorej vidí v posilňovaní hospodárskeho rastu a zvyšovania zamestnanosti, v umožnení dosahovania inovácií a vedeckého pokroku, a v neposlednom rade vo zvyšovaní miery bezpečnosti Európy a jej občanov.
SSPA potvrdzuje presadzovanie interdisciplinárneho prístupu k európskej vesmírnej politike, berúc do úvahy významné benefity ktoré vesmírne aktivity prinášajú v poľnohospodárstve, bezpečnostnej politike, školstve, energetike či zdravotníctve. Je v spoločnom európskom záujme aby európska vesmírna stratégia reflektovala aktuálne trendy a výzvy, ktoré globálny vesmírny sektor v súčasnosti prináša. Nimi sú nárast počtu nových aktérov ako aj ich rôznorodý charakter, dlhodobá udržateľnosť vesmírnych aktivít, či vysoko súťaživé prostredie o finančné prostriedky, ktoré so sebou na európskej pôde prinášajú ďalšie sektory ľudskej činnosti.
SSPA vyjadrila prostredníctvom dotazníka názor, že je v európskom záujme efektívne nastolenie vzťahov medzi Európskou vesmírnou agentúrou a Európskou úniou a kontinuálne uľahčovať a racionalizovať podmienky pre vesmírnu činnosť realizovanú verejným a súkromným sektorom. Na pôde európskej komisie je známym faktom, že európska vesmírna politika je predovšetkým priemyselnou politikou. Posilňovanie a prehlbovanie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a ESA, medzi členskými štátmi navzájom, či medzi verejným a súkromným sektorom, sú potrebnými krokmi k úspechu Európy ako globálneho hráča v blízkej budúcnosti.
Pri tom všetkom však netreba zabúdať na potrebu zachovania a posilňovania európskej autonómie v dosahovaní kozmu a jeho prieskume či dlhodobom využívaní. Čoraz aktuálnejšie bezpečnostné aspekty späté s kozmickou činnosťou, ako napr. vývoj protisatelitných technológií (z ang. antisatellite – ASAT), by však taktiež nemali zostať zabudnutými a nová vesmírna stratégia pre Európu by ich mala reflektovať v adekvátnej miere. Je preto dôležité hľadať kompromis medzi aktérmi, ktorí majú v mnohých veciach rozdielny pohľad na vec.