29. októbra 2015 – Astronómovia z observatória Catalina Sky Survey v Arizone objavili 3. októbra 2015 zdanlivo rýchlo pohybujúci sa objekt, ktorý bezprostredne poslali do databázy Minor Planet Center ako kandidáta na blízko-zemský asteroid pod označením WT1190F. Nasledujúce pozorovania a archívne snímky presvedčivo ukázali, že objekt je na geocentrickej dráhe, resp. obieha okolo Zeme. Pôvod telesa, ktoré dopadne na Zem o dva týždne, ostáva nejasný.
Fotometrické údaje naznačili, že teleso má iba jeden až dva metre a jeho plocha je netypicky veľká pre jeho predpokladanú hmotnosť. Nízka hustota telesa nasvedčuje, že byť mohlo ísť o umelú sondu alebo dokonca použitý stupeň nosnej rakety. Dráha telesa má veľkú výstrednosť a teleso sa v najvzdialenejšom bode dráhy dostáva dvakrát ďalej od Zeme, ako Mesiac. V najbližšom bode je iba asi 15 000km od povrchu Zeme. Vedci čoskoro vypočítali, že WT1190F dopadne na Zem. Do atmosféry WT1190F vstúpi 13. novembra 2015 a do Tichého oceánu dopadne pár desiatok kilometrov juhovýchodne od ostrova Sri Lanka. Podľa veľkosti a vstupnej rýchlosti sa predpokladá, že teleso v atmosfére zanikne.
Ide zároveň iba o tretie neznáme teleso, ktoré sa objavilo ďalekohľadom predtým, ako dopadlo na Zem. V dvoch predchádzajúcich prípadoch išlo o pár metrové asteroidy 2008 TC3 a 2014 AA, ktoré objavil taktiež Catalina Sky Survey necelý deň pred ich vstupom do atmosféry 7. októbra 2008 a 2. januára 2014.
Zaujímavosťou ostáva doteraz nejasný pôvod telesa. Kozmické agentúry a armády majú programy na radarové a optické sledovanie umelých sond a kozmického odpadu na obežnej dráhe okolo Zeme. Ich katalógy obsahujú desaťtisíce objektov a úlomkov sond. Monitorujú aj malé objekty, ktoré majú sotva pár centimetrov. Objekty na vzdialených dráhach však unikajú ich pozoronosti a nie sú prioritou ich sledovania. Pokiaľ sa nenájdu ďalšie archívne snímky WT1190F, ktoré by pomohli určiť dátum vyslania tohto objektu so Zeme a určiť tak jeho pôvod, môžeme iba špekulovať, o aký objekt ide. Jeho dráha naznačuje, že môže ísť o posledný stupeň rakety, ktorá vyniesla sondu ďalej od Zeme – napríklad na Mesiac, Mars alebo do medziplanetárneho priestoru.
Malé úlomky kozmického smetia je schopný zaznamenať aj slovenský Modulárny automatický systém na monitorovanie nočnej oblohy (AMOS), ktorý už zaznamenal pár meteorov, ktoré by mohli byť kozmickým smetím. Výskumom a sledovaním kozmického smetia sa zaoberajú aj astronómovia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK).