20. júna 2018 – Prezident USA Donald Trump upútal tento týždeň mediálnu pozornosť vyhlásením o poverení Ministerstva obrany USA na vytvorenie samostatnej zložky armády v rámci ozbrojených síl USA, tzv. „Space Force“, ktorá by podobne ako námorníctvo či vzdušné sily, posilnila vojenskú prítomnosť Spojených štátov, tentokrát však v kozmickom priestore. Dopad tohto kroku na agendu mierového využívania vesmíru je markantný a vyvolal reakciu viacerých aktérov medzinárodnej vesmírnej komunity. Kontrastne pôsobí už len to, že zámer vytvorenia vesmírnych síl bol prezidentom Trumpom ohlásený počas konania prestížnej medzinárodnej konferencie UNISPACE+50, ktorej cieľom bolo deklarovanie pokračovania dodržiavania princípov mierového využívania vesmíru a potreby intenzívnejšieho využívania vesmírnych technológií v globálnej rozvojovej agende definovanej pomocou 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
S nástupom Donalda Trumpa do úradu prezidenta USA v januári 2017 bolo zaznamenaných viacero nových vývojov vo vesmírnej politike USA. Opätovne bolo obnovené pôsobenie tzv. Národnej vesmírnej rady, vydaním viacerých vládnych nariadení boli tiež predostrené iniciatívy zamerané na posilnenie aktivít spätých s prieskumom kozmického priestoru či potrebu reformovania regulácií pre komerčné vesmírne aktivity. Vesmírne aktivity sú pre administratívu Donalda Trumpa rozhodne užitočným politickým nástrojom, čo nakoniec dokumentuje aj najnovšie poverenie Ministerstva obrany USA na vytvorenie vesmírnych síl.
Argumentácia prezidenta Trumpa počas oznámenia tohto zámeru zdôrazňovala záujem Spojených štátov u udržiavanie svojho dominantného postavenia v globálnom vesmírnom sektore. Vesmír je vo vnímaní súčasného prezidenta USA považovaný za nevyhnutný predpoklad posilňovania národnej bezpečnosti, pričom je zrejmé, že takáto argumentácia zahŕňa vo vyhlásení prezidenta Trumpa vnímanie vesmírneho priestoru ako budúceho bojiska, resp. arény pre vedenie bojových operácií. Vesmírne sily by sa v nadväznosti na oznámenie prezident Trumpa mali stať 6. zložkou ozbrojených síl USA, zvyšných 5 zložiek dnes predstavujú: armáda – pozemné sily, námorníctvo, vzdušné sily, námorná pechota a pobrežná stráž.
Stojí tento krok v kontraste s princípmi mierového využívania kozmického priestoru? Nie je možné prehlásiť jednoznačné áno alebo nie. Militarizácia kozmického priestoru je realitou už od začiatku kozmickej éry v 50. rokoch 20. storočia, kedy armádny vesmírny výskum bol hybnou silou rozvoja kozmonautiky. Navyše, vo vesmírnom práve, medzinárodných zmluvných mechanizmoch zaväzujúcich svoje zmluvné strany (štáty – teda aj USA), nie je exaktne definované, čo znamená realizácia vesmírnych aktivít „na mierové účely“ a zakázané je „len“ umiestňovanie jadrových zbraní a zbraní hromadného ničenia v kozmickom priestore. Využívanie vesmírnych aktivít vojenskými subjektmi nestojí v najširšej rovine priamo v kontraste s mierovými princípmi vesmírnej činnosti. Vývoj kozmických zbraní, či vedenie priamych nepriateľských operácií vo vesmíre alebo z vesmíru už však áno. Je preto dôležité, aby medzinárodná komunita vnímala dôsledne technické a operatívne detaily podobných plánov, akým je aj zámer vytvorenia vesmírnych síl USA.
Takisto je zrejmé, že ďalší konfrontačný až konfliktný prístup k vesmírnej činnosti neprispieva k dôvere a spolupráci, ktorá je vo vesmírnom sektore potrebná. Nebude preto prekvapením, pokiaľ niektoré z ďalších významných krajín vo vesmírnom sektore, napr. Rusko alebo Čína, zareagujú na tento krok citlivo a prostredníctvom podobných opatrení. Aj keď teda vesmírne sily USA nebudú o vysielaní vojakov do vesmíru a rapídnom vývoji kozmických zbraní, ale skôr o vytvorení nového inštitucionálneho rámca pre podporu, realizáciu a integráciu vesmírnych misií do vojenských operácií, spôsob a rétorika aktuálneho oznámenia mali za následok značný ohlas tohto a nie je preto vylúčené, že spôsobí sériu podobných konfliktne orientovaných iniciatív spätých s vesmírom u ďalších štátov vo svete. Polemizovať by sa však dalo aj o tom, čo podobné kroky, možno menej medializované, nie sú už prítomné u iných aktérov. Napr. v Rusku už s prestávkami existuje od roka 1992 špecifická zložka armády v podobe vzdušno-kozmických síl, ktorá navyše prešla organizačnou reformou v roku 2015 a hodnotiace štúdie z medzinárodného prostredia poukazujú na rastúcu intenzitu vojenských vesmírnych aktivít v Rusku.
Skúsenosti z minulých ambicióznych vesmírnych projektov už taktiež ukázali, že ambiciózne plány nie je vždy jednoduché aj reálne dosiahnuť a ich výsledok dlhodobo prevádzkovať. Hodnotiť dosah plánu vytvorenia vesmírnych síl USA bude efektívne možné až s odstupom času, kedy sa ukáže, ako bol skutočne tento plán implementovaný.