18. júla 2017 – Rok 2017 priniesol od svojho začiatku viacero zaujímavých udalostí, aktivít či návrhov, ktoré formujú vesmírnu politiku Spojených štátov amerických. V tomto článku približujeme niektoré z najdôležitejších zamýšľaných alebo zrealizovaných zmien počas posledných mesiacov týkajúcich sa politickej dimenzie vesmírneho sektora v USA. Svieži vietor do diskusií priniesla predovšetkým zmena prezidentskej administratívy, súvisiaca s inauguráciou republikánskeho víťaza volieb Donalda Trumpa za prezidenta USA, 20. januára 2017, kedy vo funkcii nahradil už exprezidenta z Demokratickej strany, Baracka Obamu.
Najhorúcejšou novinkou je obnovenie fungovania Národnej rady pre vesmír (z ang. National Space Council). Ide o vysoký politický úrad pre záležitosti súvisiace so správou vesmírnych aktiví, ktorý v USA fungoval do roku 1993, kedy jeho kompetencie boli vsunuté pod Úrad Bieleho domu pre vedu a technológie. Obnovenie fungovania NSC, na čele ktorého bude stáť viceprezident USA Mike Pence, predznamenáva zmenu vnímania dôležitosti prieskumu a využívania kozmického priestoru vo významnejších strategických súvislostiach zahraničnej politiky USA. Hoci sa Donald Trump počas svojej prezidentskej kampane na jeseň minulého roka špecificky vesmírnej politike nevenoval, v tých pár vystúpeniach, ktoré obsahovali idey k vesmírnej politike, už vtedy avizoval záujem o obnovenie NSC a posilnenie pozície USA v globálnom vesmírnom sektore. Zdá, sa, že tento krok napĺňa predvolebné plány a vesmírna politika USA tak zaznamenáva nový vývoj. Týždeň po podpísaní Vládneho nariadenia obnovujúceho činnosť NSC navštívil viceprezident USA, Mike Pence, Kennedyho vesmírne stredisko na Floride, asi najznámejšie pracovisko NASA v Spojených štátoch. Počas jeho prejavu vyzdvihol opätovne deklarovaný cieľ USA byť svetovým lídrom v sfére vesmírnych aktivít, pričom obnovenie činnosti NSC má byť jedným z prvých krokov zrealizovaných za týmto účelom. Obnovenie činnosti NSC prijala odborná komunita v USA prevažne pozitívne.
Od začiatku roka 2017 je viditeľný aj intenzívnejší záujem amerického Kongresu (parlament USA) o témy súvisiace s vesmírom. Konkrétne v jeho hornej komore, Senáte, kde sa vesmírnou politikou zaoberá predovšetkým Podvýbor pre vesmír, vedu a konkurencieschopnosť, ktorému predsedá republikánsky senátor Ted Cruz. Kongres schvaľuje aj rozpočet NASA (v súčasnosti na úrovni 19,5 miliárd USD), v prípade tejto aktivity však ide o každoročný politický proces. Dianie v americkom Senáte z tohto roka je možné vidieť na niekoľkých verejných vypočúvaniach, na ktoré si Podvýbor Senátu pozval expertov pracujúcich v rôznych aktivitách v rámci vesmírneho sektora USA. Dôležitosť týchto verejných vypočúvaní podčiarkuje skutočnosť, že pomerne veľká časť konkrétnej práce na pripravovanej legislatíve sa v Kongrese USA vykonáva práve na úrovni jednotlivých výborov, resp. podvýborov Senátu a Snemovne reprezentantov. Za zmienku stojí v tomto prípade séria 3 verejných vypočúvaní v Senáte USA, z apríla (Reopening the American Frontier: Reducing Regulatory Barriers and Expanding American Free Enterprise in Space), mája (Reopening the American Frontier: Exploring How the Outer Space Treaty Will Impact American Commerce and Settlement in Space) a júla (Reopening the American Frontier: Promoting Partnerships Between Commercial Space and the U.S. Government to Advance Exploration and Settlement) tohto roka. Z názvov ako aj obsahovej náplne týchto podujatí je možné vidieť, čomu z agendy vesmírnej politiky je dnes prikladaná politická pozornosť. Ide o úpravu, reformovanie, či prispôsobenie súčasného regulačného prostredia v USA takým spôsobom, aby vhodnejšie reflektovalo aktuálne technologické trendy a zamýšľané aktivity
Berúc do úvahy spomínané udalosti, podujatia, či celkový vývoj, vesmírna politika USA počas prezidentskej administratívy Donalda Trumpa už teda začína načrtávať odlišné vnímanie politických aspektov prieskumu a využívania kozmického priestoru oproti poslednej administratíve prezidenta Obamu. Súhrnný oficiálny douoment Bielym domom zatiaľ zverejnený nebol a tým pádom zostáva v platnosti oficiálna vesmírna politika z roka 2010, je však evidentné, že vesmírna politika USA prebieha transformáciou. Je to dôsledkom jednak odlišného vnímania úlohy vesmírnych aktivít v domácej a zahraničnej politike USA (väčší dôraz na aktivity s lepším psychologickým a prezentačným efektom – pilotované misie do vesmíru, prieskum vzdialenejších končín Slnečnej sústavy…), svoju úlohu zohrávajú takisto prebiehajúce trendy v globálnom kozmickom sektore, ako napr. nárast súkromného vesmírneho sektora, komerčná vesmírna činnosť, či špecificky vývoj v sfére ťažby nerastného bohatstva vo vesmíre. Ukazuje sa, že Washington DC má záujem tieto skutočnosti reflektovať a vytvoriť svojej priemyselnej a vedeckej komunite zaoberajúcej sa vesmírom čo najvhodnejšie podmienky, tak, aby neporušovali právne a regulačné záväzky, ktoré zaväzujú na medzinárodnej scéne aj USA. Časť komunity v USA však zostáva skeptická, ambiciózne a mediálne atraktívne plány súčasnej administratívy sú podľa niektorých expertov zatiaľ strohé na detaily a konkrétny plán ich dosiahnutia zostáva nejasný.