SSPA na konferencii k 20. výročiu vesmírnej misie Ivana Bellu

logo_vesmirna_misia21. februára 2019 – Pri príležitosti 20. výročia (20.2.1999) vesmírnej misie Štefánik – kozmického letu Ivana Bellu, prvého slovenského kozmonauta, zorganizoval Slovenský letecký zväz trojdňové (20. – 22. február 2019) stretnutie 15 kozmonautov z 10 krajín. Súčasťou programu podujatia bola aj popoludňajšia konferencia pre členov slovenskej vesmírnej komunity pod názvom “20 years after – Slovakia on the way to ESA – challenges and opportunities”. Na podujatí vystúpili predstavitelia štátnej správy, akademických inštitúcií či mimovládneho sektora a jedným z rečníkov bol aj predseda SSPA, Tomáš Hrozenský.

Konferencia sa niesla v duchu hľadania vhodných riešení pre podporu rozvoja slovenského vesmírneho sektora, v blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti. Predseda SSPA Tomáš Hrozenský prezentoval myšlienky a odporúčania Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku – predovšetkým potrebu vnímania dôležitosti tém vesmírnej politiky, práva a regulácií pri rozhodovacích procesoch, nevyhnutnosť intenzívnejšej a transparentnejšej komunikácie medzi jednotlivými členmi slovenskej vesmírnej komunity, a takisto potrebu zadefinovania dlhodobej vízie rozvoja slovenských vesmírnych aktivít, a to aj nad rámec prebiehajúceho prístupového procesu do Európskej vesmírnej agentúry.

52428058_1085159751684383_3104396408724127744_n
Panelová diskusia na záver konferencie

Vesmír posilňuje svoj investičný potenciál

graphic-grow-arrow-top-economic-investment-5126. februára 2019 – Medializované informácie na portáli SpaceNews z posledných mesiacov predstavujú zaiste pozitívne správy pre všetkých členov globálnej vesmírnej komunity majúcich inovatívne technologické a komerčné nápady, no nedostatočné vlastné prostriedky na rozbehnutie ich realizácie.  Reporty od Seraphim Capital, či Space Angels dokumentujú že nárast súkromných investícií do činnosti vesmírnych start-upov v globálnom meradle neustále narastá.

Preinvestovaný rizikový kapitál do vesmírnej komunity sa za rok 2018 podľa obidvoch inštitúcií pohyboval približne na úrovni 3 miliárd USD, z čoho prevažná časť bola investovaná do projektov súvisiacich s vývojom raketových nosičov alebo iných služieb súvisiacich so službami vynášania nákladu do vesmíru. Pre porovnanie, ročný rozpočet Európskej vesmírnej agentúry bol v roku 2016 približne 5,6 miliardy EUR. Väčšina súkromných investícií do vesmírneho sektora je, asi neprekvapujúco, dokumentovaná v prostredí Spojených štátov amerických, Seraphim Capital však poukazujú na badateľný nárast investícií v Európskom prostredí (medziročne z 13%-ného na 18%-ný podiel v globálnom meradle)

Rastúci investičný potenciál nedávno potvrdila aj známa americká investičná banka Morgan Stanley, ktorá odporúča svojim klientom do investičného portfólia zaradiť aj investičné aktivity do subjektov angažujúcich sa vo vesmírnom sektore. Pre slovenské firmy môže perspektívne pôsobiť aj oživený záujem Európskej únie o podporu európskeho podnikateľského prostredia a investičných príležitostí súvisiacich s vesmírom. Nedávna spoločná štúdia Európskej komisie (EK) a Európskej investičnej banky (EIB) bola jednou z premiérových snáh rozprúdiť verejnú diskusiu o investičnom potenciáli európskeho vesmírneho sektora. Vnímajúc v roku 2017 v podobnom duchu uzavreté partnerstvo medzi Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a EIB, európsky záujem o podporu vesmírnej ekonomiky je evidentný.

Nový portugalský vesmírny zákon

aa1. februára 2019 – Trend prijímania národných vesmírnych zákonov pokračuje v Európe aj v roku 2019. Po viacerých čerstvo prijatých vesmírnych legislatívach v Európe v minulom roku (o ktorých sme informovali aj na webe SSPA), vstúpil koncom januára 2019  do platnosti nový vesmírny zákon v Portugalsku. Jeho ustanovenia obsahujú štandardne využívané nástroje národnej regulácie vesmírnych aktivít, akými sú napr. centrálny autorizačný orgán, pravidlá bezpečnosti a udržateľnosti, otázky zodpovednosti za prípadnú škodu, náležitosti licenčného procesu a pod.

Na potrebu prijatia vesmírneho zákona aj v podmienkach Slovenskej republiky SSPA dlhodobo upozorňuje. V máji 2018 sme za týmto účelom usporiadali aj workshop o vesmírnych legislatívach. V súčasnosti prebieha príprava textu vesmírneho zákona na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Účelom takéhoto právneho dokumentu nie je obmedzovať vesmírnu činnosť verejných či súkromných subjektov ale transparentne nastaviť spoločné a férové pravidlá hry, ktoré zrozumiteľne a efektívne napomáhajú zodpovednej realizácii vesmírnej činnosti. Potvrdzuje to aj aktuálny portugalský zákon. Jeho hlavné znaky sú v angličtine dostupné napr. tu, tu alebo tu. Portugalsko dnes patrí k tým aktívnejším európskym štátom vo vesmírnom sektore a oplatí sa sledovať miestny vývoj. Nedávno bola v krajine publikovaná stratégia rozvoja vesmírnych aktivít do roku 2030, medializované tiež boli prvotné kroky smerujúce k vybudovaniu kozmodrómu na Azorských ostrovoch.

Planetárna obrana a Slovensko

10. januára 2019 – V týchto dňoch vydáva zahraničné vydavateľstvo Springer  na 460 stranách odbornú publikáciu s názvom “Planetary Defense: Global Collaboration for Defending Earth from Asteroids and Comets”. Na publikácii sa významne podieľali českí aj slovenskí vedci, politológovia a právnici: Nikola Schmidt v pozícii editora a ako autori a spoluautori kapitol Peter Vereš (výskumník na Harvard Smithsonian Center for Astrophysics a člen Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku SSPA), Michal Smetana, Martin Švec, Petr Boháček, Tomáš Bruner, Pavel Dufek.

Planetárna obrana je interdisciplinárnym odborom, spájajúcim objavovanie a výskum prirodzených kozmických objektov, ktoré sa môžu zraziť so Zemou. Rieši problém s odklonením alebo zničením nebezpečného telesa, následky po prípadnom impakte a koordinuje národné a medzinárodné inštitúcie. V neposlednom rade rieši relevantné politické otázky a zodpovednosť jednotlivých krajín v prípade objavu telesa na impaktnej dráhe a následných krokov. Na národnej a výskumnej úrovni vo svete dominujú v planetárnej obrane Spojené Štáty a ich Planetary Defense Coordination Office (PDCO), súčasť NASA. Na medzinárodnej úrovni sa otázky zodpovednosti riešia na pôde OSN (UNOOSA). Koordinácia v rámci objavov je voľne zastrešená pod záštitou OSN cez International Asteroid Warning Network (IAWN) a otázku mitigácie zrážky a prípravu kozmických misií rieši zoskupenie Space Mission Planning Advisory Group (SMPAG). Medzi významné aktivity komunity patrí Planetary Defense Conference, ktorá sa koná každé dva roky, kde sa okrem iného simuluje objav nebezpečného telesa a úspešné, či neúspešné scenáre odklonenia zrážky a ich následkov. Záujem o planetárnu obranu stúpa, o čom svedčí navyšovanie rozpočtu PDCO, aj rastúci počet členov IAWN a SMPAG.

9783030009991Česko a Slovensko sa dlhodobo podieľajú na objavovaní a charakterizácii blízkozemských asteroidov a komét, najmä zásluhou astronómov Akademie Věd Českej Republiky (Ondřejov), observatória Kleť, Astronomického Ústavu Slovenskej Akadémie Vied a Astronomického a Geofyzikálneho Observatória Univerzity Komenského. V Českej republike udelila Technologická Agentura prvýkrát grant na riešenie problematiky planetárnej obrany (Multidisciplinární analýza obrany planety před asteroidy jako klíčové národní politiky zajišťující mírový rozvoj a prosperitu lidstva na Zemi i ve vesmíru), ktorý sa týka aj návrhu legislatívy. Riešiteľom je Nikola Schmidt z Karlovej Univerzity, v spolupráci s Astronomickým Ústavom AV ČR.

Na mieste je otázka, či podobná legislatíva nechýba aj na Slovensku. Ako by orgány verejnej správy riešili civilnú obranu, ako by sa krajina zapojila do medzinárodnej spolupráce v prípade reálnej hrozby? Mohlo by Slovensko prispieť aj v oblasti technologických riešení, popularizácii a vzdelávaní? Mali by slovenské inštitúcie vstúpiť do IAWN a SMPAG?

Firmy s plánmi ťažby vo vesmíre s novými vlastníkmi

Screen Shot 2019-01-04 at 15.10.50 copya6. januára 2019 – V priebehu posledných rokov získali vo vesmírnom sektore na popularite vízie plánovaného využívania nerastného bohatstva a jeho následného komerčného využívania, o čom sme informovali aj na webe SSPA. V prostredí USA a Luxemburska boli iniciované kroky k vytvoreniu priaznivého regulačného prostredia, viacero súkromných spoločností začalo realizovať prvotné aktivity späté s cieľom komerčne využiť rôznorodé nerastné zdroje vo vesmíre. Dve pravdepodobne najznámejšie firmy, Planetary Resources a Deep Space Industries, však prechádzali v nedávnom období turbulentným vývojom a finančnými problémami a v posledných mesiacoch boli nakoniec obidve subjektom akvizícií inými spoločnosťami.

Takmer dekádu fungujúca Planetary Resources bola v októbri 2018 kúpená Blockhain spoločnosťou ConsenSys. Deep Space Industries, vytvorená v roku 2012, bola zase na prelome rokov zaradená do portfólia výrobcu kozmických systémov Bradford Space a premenovaná na Bradford Space, Inc. Činnosť týchto firiem spätá s ťažbou vo vesmíre zostáva nateraz aktuálnou, je však otázne v akom tempe bude napredovať a či po akvizíciách nedostane prednosť iná technologická aktivita v ich portfóliu.

Obidve pôvodné spoločnosti zaznamenali v priebehu posledných rokov problém so získavaním investícií a doposiaľ nedokázali v adekvátnej miere naplniť svoju pôvodne deklarovanú víziu. V kontexte mediálnej pozornosti ako aj čoraz väčšieho záujmu o tému využívania zdrojov v kozme zo strany verejného sektora, sa ukazuje, že vízie o efektívnu realizáciu týchto plánov budú napredovať pomalšie, vo vesmírnom sektore však tento trend nie je nezvyčajným.

Pokuta pre Swarm Technologies

Screen Shot 2019-01-02 at 16.41.412. januára 2019 – Americký startup Swarm Technologies, ktorý začiatkom roka 2018 vypustil na indickej rakete neautorizované 4 pikosatelity (SpaceBee), dostal pokutu 900 000 amerických dolárov od amerického regulačného úradu Federal Communications Commission (FCC) za porušenie pravidiel, respektíve za vypustenie neautorizovaných satelitov. O tomto prelomovom prípade z hľadiska dodržiavania národných regulácií a medzinárodného práva, a z nich možné vyplývajúce postihy, informovala aj SSPA v polovici marca 2018.

Ešte pomerne nízka pokuta za porušenie pravidiel (pokuty sa môžu pohybovať aj v rozmedzí miliónov dolárov) je jasným signálom pre súkromné spoločnosti, ktoré by chceli nasledovať príklad Swarm Technologies. Vytvorenie jasných pravidiel v oblasti autorizácie a licencie vesmírnych systémov je v dnešnej dobe diskutované aj na Slovensku. Možno predpokladať, že narastajúcim záujmom o vesmírne aktivity na Slovensku vznikne postupný tlak na vytvorenie uceleného právno-regulatívneho rámca aj v slovenskom prostredí. Do tohto porcesu sa po odbornej stránke aktívne zapája aj SSPA, ktorá je nie len národným kontaktným bodom pre Európske centrum pre vesmírne právo (ECSL) ale aj aktívne organizuje panely a diskusie medzi slovenskými a zahraničnými odborníkmi.

Začneme vnímať hranicu vesmíru nižšie ako v 100km?

_104763770_vg_third_powered_flight_-_take_off_hd_readya16. decembra 2018 – Hoci doposiaľ sa v medzinárodnom spoločenstve konsenzuálne a právne záväzne nestanovilo jedno spoločné vnímanie “začiatku vesmíru”, hodnota 100km nad hladinou mora predstavuje zaiste tú najširšie akceptovanú hranicu, tzv. Kármanovu líniu, ktorá vďaka svojmu jednoduchému číslu je aj pomerne ľahko zapamätateľnou. Nemožno však povedať, že by vedecko- technické, či politické-právne dôvody vytvárali pre toto nastavenie nepriestrelný argument.  To, kde končí vzdušný priestor a kde začína priestor kozmický, je diskutovanou otázkou od počiatkov kozmickej. V priebehu roka 2018 ju oživili 2 zaujímavé udalosti.

Tou hlavnou je nedávny (13. decembra) úspešný pilotovaný test kozmickej lode Starship Two firmy Virgin Galactic amerického miliardára Richarda Bransona. Virgin Galactic dokázal v decembrovom teste úspešne zrealizovať test pri ktorom Spaceship Two dosiahla hranicu vyše 82km nad hladinou mora. Firma neváha prezentovať tento výsledok ako úspešný kozmický let. Ten však nedosiahol parametre orbitálnych letov ale tzv. letov suborbitálnych, pre ktoré sú charakteristické iné fyzikálne parametre.

Mediálnu atraktívnosť dodala téme stanovenia hranice medzi vzdušným priestorom a vesmírom aj expertná diskusia z letných mesiacov roka 2018 v nadväznosti na publikovanie výskumného článku astronóma Jonathana McDowella s argumentáciou zasadzujúcou sa za nastavenie vnímania hranice medzi vzdušným a kozmickým priestorom na úroveň cca 80 km nad úrovňou hladiny mora.

Svoju úlohu zohrávajú v prípade tejto témy ako právne tak aj technicko-fyzikálne otázky. Aj do budúcnosti pravdepodobne zostane téma stanovenia hranice vesmíru aktuálnou. Ponúka zaujímavé možnosti na rôznorodý výskum, prírodovedný aj spoločenskovedný, a ako ukazuje príklad Spaceship Two, aj pomerne pútavý nástroj na realizáciu biznis plánu a mediálnu prezentáciu konkrétneho vesmírneho programu

99 príbehov európskeho programu Copernicus

10. decembra 2018 – Koncom novembra 2018 vydali Európska komisia, Európska vesmírna agentúra (ESA) a NEREUS, sieť európskych regiónov využívajúcich vesmírne technológie súhrnnú publikáciu prezentujúcu skúsenosti európskych užívateľov programu monitorovania Zeme Copernicus. Publikácia The Ever Growing Use of Copernicus across Europe’s Regions je voľne dostupná a dokumentuje aké rôznorodé výhody poskytuje európskym štátom a občanom … Čítajte viac

Dôležitý posun v otázke družicových „megazoskupení”

21. novembra 2018 – Americký regulačný úrad Federal Communications Commission (FCC) majúci v kompetencii aj reguláciu vesmírnych aktivít, schválil počas svojho zasadnutia 15. novembra 2018 žiadosti štyroch súkromných spoločností o nasadenie a prevádzkovanie neštandardne veľkých družicových zoskupení. Najpútavejšou z týchto snáh je projekt Starlink firmy SpaceX počítajúci s družicovým zoskupením vyše 7500 malých satelitov, za … Čítajte viac

V Európe svitá na nové kozmodrómy

9. novembra 2018 – Počas roka 2018 napreduje v Európe viacero aktivít spätých s vybudovaním budúcich kozmodrómov, ktoré by mali priniesť na starý kontinent technologické komplexy schopné realizovať vynášanie rakiet s nákladom do vesmíru, keďže dnes využívaný európsky kozmodróm vo Francúzskej Guyane (na francúzskom území, no v Južnej Amerike) je prakticky jediným významným zariadením takéhoto druhu v prevádzke európskeho … Čítajte viac