Organizujeme odborný workshop k vesmírnemu právu

17. mája 2018 – V Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku SSPA sa venujeme organizácií odborných a vzdelávacích podujatí zameraných na témy vesmírneho práva a vesmírnej politiky. V tomto roku sme sa rozhodli usporiadať workshop pre slovenskú odbornú verejnosť priblížujúci potreby vytvorenia národného právo-regulačného rámca pre vesmírnu činnosť. “Workshop k národným vesmírnym legislatívam” sa uskutoční 29. mája v čase 13.30 – 16.00 v priestoroch Súdnej siene Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Na tomto workshope, ktorý sa bude konať pod záštitou štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáša Parízeka, nám prisľúbilo účasť viacero zahraničných expertov z oblasti vesmírneho práva (Európske centrum pre vesmírne právo, Viedenská univerzita, ex-Medzinárodná telekomunikačná únia). Predbežný program workshopu nájdete na tomto odkaze. Workshop organizujeme ako pozvánkové podujatie, v prípade eminentného záujmu o účasť nás prosím kontaktujte s odôvodnenou žiadosťou na info@vesmirnapolitika.sk.

Untitled-1Radi by sme nadviazali na blízky kontakt, ktorý v SSPA máme s domácim univerzitným prostredím a 3 slovenským vysokoškolským študentom ponúkame súťaž o získanie možnosti účasti na workshope a cestovnom grante v maximálnej hodnote 15 EUR, v prípade štúdia mimo Bratislavy. Pokiaľ Vás táto ponuka zaujala, napíšte nám na info@vesmirnapolitika.sk e-mail s Vašimi údajmi (meno, univerzita, študijný program) obsahujúci krátku esej (max 1 A4) na tému dôležitosti vesmírneho práva v súčasnosti, najneskôr do 23. mája 2018. O výsledkoch súťaže budú uchádzači upovedomení v priebehu 24. – 25. mája 2018.

Prihláškový proces na Letnú školu ECSL 2018 spustený

ECSL_Summer_Course_Students_node_full_image_2 (1)10. mája 2018 – Európske centrum pre vesmírne právo ECSL otvorilo možnosť hlásiť sa na tohtoročnú edíciu Letnej školy vesmírneho práva a vesmírnej politiky. Miestom jej konania bude fínska metropola Helsinki. Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku SSPA z pozície národného kontaktného bodu pre ECSL v SR bude podobne ako minulý rok koordinovať výberový proces záujemcov zo Slovenska. Termín na podávanie prihlášok je 21. jún 2018, bližšie info nájdete nižšie v článku.

Letná škola ECSL 2018 prebehne od 27. augusta do 7. septembra. Každý rok ponúka intenzívny mix teoretických prednášok s praktickými seminármi a projektovými úlohami z rôznych oblastí vesmírneho práva a politiky. Slovenskí záujemcovia. študenti vysokých škôl, majú možnosť zúčastniť sa tohto dvojtýždňového kurzu bez nutnosti uhradiť poplatok za účasť alebo ubytovanie, hradia si len cestovné náklady a životné náklady v mieste konania. O skúsenostiach slovenských účastníkov z minulých ročníkov Letnej školy ECSL nájdete dostatok informácií na webe SSPA. Svoje skúsenosti z minulého ročníka v Ríme nám priblížil slovenský zástupca Peter Béreš.

V prípade Vášho záujmu o účasť na letnej škole nám do 21. júna 2018 zašlite e-mail na info@vesmirnapolitika.sk obsahujúci nasledovné prílohy:

V prípade akýchkoľvek otázok k Letnej škole a prihláškovému procesu sme k Vám dispozícii na tej istej emailovej adrese, tešíme sa Vaše prihlášky!

Účastníci Letnej školy ECSL 2017

Kilopower – jadrový reaktor pre vesmírne misie

Screen Shot 2018-05-09 at 22.25.04 copya9. mája 2018 – Elektrická energia je kľúčovým zdrojom, ktorý umožňuje fungovanie satelitov a kozmických lodí vo vesmíre. Tradične je v kozmickom priestore vyrábaná pomocou solárnych panelov alebo batérií. Zatiaľ čo využitie solárnej energie vo vesmíre závisí od vzdialenosti od Slnka, alebo striedaní dňa a noci, pre jadrovú energiu toto neplatí a predstavuje stabilný a dlhodobý zdroj elektrickej energie. Budúce misie s ľudskou posádkou na Mesiac alebo Mars budú potrebovať rádovo väčšie množstvo energie a to motivovalo NASA a ďalšie laboratóriá v USA vyvinúť Kilopower – miniatúrnu jadrovú elektráreň pre použitie vo vesmíre.

Využitie Kilopower je rôznorodé. Plánuje sa používať pre ľudský výskum Marsu a Mesiaca, pre sondy do hlbokého vesmíru (Europa, Titan, Enceladus, Neptún, Pluto), alebo pohon kozmických sond. Využitie si nájde v komerčných aktivitách, pri ťažbe asteroidov, letov na obežnú dráhu alebo osídlenie Mesiaca. Elektrická energia je dostatočná na vŕtanie, topenie, dodávku tepla, chladenie, spracovanie materiálu, výrobu, pohon, komunikáciu, obrazový záznam a vedecké experimenty. Pri využívaní jadrovej energie však netreba zabúdať na bezpečnosť a medzinárodné dohody. Využívanie (testovanie) zdrojov na báze rádioizotopov (atómovej energie) upravuje hneď niekoľko medzinárodných dohovorov (napríklad dohovor z roku 1963). Výbor OSN pre mierové využívanie vesmíru  UN COPUOS je takisto pravidelne informovaný o aktivitách členských štátov spätých s využívaním jadrovej energie vo vesmírnych projektoch.

Vzhľadom na nenulové riziko zlyhania nosných rakiet treba počítať aj s možnými následkami. V roku 1973 padla sovietska sonda RORSAT s rádioaktívnym materiálom do Tichého Oceánu severne od Japonska. V roku 1978 zlyhala sovietska špionážna sonda Kozmos 954 a jej zbytky sa roztrúsili po území severnej Kanady. Na palube mala 50 kilogramov rádioaktívneho uránu 235. Sonda Kozmos 1402 padla do južného Atlantiku v roku 1983. Od roku 1988 mali satelity RORSAT ejekčný mechanizmus, ktorý v prípade problému katapultoval jadrový reaktor na vyššiu obežnú dráhu. Podľa Dohovoru o medzinárodnej zodpovednosti za škodu spôsobenú vesmírnym objektom z roku 1972 je za škodu zodpovedná krajina, ktorá kozmický objekt vypustila. Za incident Kozmos 954 kanadská vláda od Sovietskeho Zväzu žiadala kompenzáciu v hodnote 6 miliónov kanadských dolárov, pričom dostala 3 milióny. Proti sondám s jadrovým zdrojom energie sa už v minulosti často konali protesty. Napríklad, ľudskoprávni aktivisti protestovali proti štartu sond Galileo, Cassini alebo New Horizons.

Na porovnanie, pri veľkej spotrebe energie, typickej pri ľudských letoch, je plocha solárnych panelov enormná: Medzinárodná vesmírna stanica ISS má solárne panely s plochou 2500 metrov štvorcových, ktoré produkujú 80-120 kilowattov elektrickej energie. Solárne panely fungujú iba vtedy, keď na ne dopadá slnečné svetlo a ich efektivita závisí aj od uhla dopadajúceho žiarenia. ISS strávi polovicu so svojej 90-minútovej obežnej doby v tieni Zeme, typická noc na Marse trvá dvanásť hodín a na Mesiaci dva týždne. Solárne panely sú však užitočné iba vo vnútornej slnečnej sústave, keďže možnosti získavania solárnej energie klesajú v závislosti od vzdialenosti od Slnka.

Pre kozmické sondy do hlbokého vesmíru sa tak používajú často rádioizotopové termoelektrické generátory (RTG), ktoré generujú teplo rozpadom rádioaktívnych izotopov a premieňajú ho na elektrickú energiu. RTG bol použitý napríklad pri sondách Pioneer 10 a 11, Voyager 1 a 2, Galileo, Cassini, New Horizons  alebo pri sondách pre Mars Viking 1 a 2, či vozítko Curiosity. RTG však produkujú iba desiatky až dvesto kilowattov elektrickej energie. Kilopower pracuje na princípe jadrových elektrárni – riadenej štiepnej reakcie uránu 235. Prototyp KRUSTY je schopný dodávať 1 kilowatt elektrickej energie a bol úspešne testovaný na Zemi. Zariadenie je kompaktné, vysoké iba 1.9 metra a dodáva rádovo viac elektrickej energie, ako RTG.

Kilopower je vyvinutý tak, aby dokázal dodávať 1 až 10 kilowattov elektrickej energie po dobu 10 rokov. Štyri jednotky Kilopower tak predstavujú nutné minimum pre budúce ľudské misie pre Mesiac a Mars. Na Marse sa bude dať využiť už pred príchodom ľudí – môže vyrábať palivo, obytné moduly, podporu života a vozidlá. V prípade Marsu sa bude musieť Kilopower vysporiadať s 3/8 gravitáciou, riedkou atmosférou, jemným prachom a vetrom a svoju funkčnosť musí dokázať aj v kozmickom prostredí.

Participujúce agentúry: NASA’s Space Technology Mission Directorate’s Game Changing Development program, NASA’s Langley Research Center. NASA’s Glenn Research Center, NASA’s Marshall Space Flight Center, the Department of Energy (DOE) National Nuclear Security Administration, DOE laboratories: Los Alamos National Laboratory, Y-12 National Security Complex, the Nevada National Security Site.

V Česku vznikne centrum pre družicové snímkovanie

Screen Shot 2018-04-26 at 18.47.28 copyhi26. apríla 2018 – V susediacej Českej republike vznikne k 1. júlu 2018 v rámci vojenského spravodajstva špecializované národné centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie družicových snímok. SATCEN ČR bude plniť úlohy pre spravodajskú podporu českej armády a rovnako aj úlohy vyplývajúce zo záväzkov českého členstva v NATO. Jeho využitie je však plánované aj v integrovanom záchrannom systéme a ďalšími českými štátnymi inštitúciami, hlavne v súvislosti s krízovým manažmentom.

Vytvorenie špecializovaného družicového centra a jeho prepojenie na bezpečnostnú problematiku je dôkazom stále významného prepojenia vesmírnych technológií na vojenskú oblasť. Dokumentuje to takisto záujem Severoatlantickej aliancie o využívanie služieb poskytovanými družicovými systémami. Obranné plánovanie NATO počíta s intenzívnym využívaním družicového snímkovania, ktoré je v severoatlantickom priestore vnímané ako technologická a bezpečnostná oblasť, ktorá má pre bezpečnosť celej aliancie zásadný význam, a ktorá sa navyše neustále rozvíja. Vytvorenie satelitného strediska vyzdvihli v Česku ako riaditeľ vojenského spravodajstva Jan Beroun, tak aj ministerka obrany Karla Šlechtová.

Spomedzi krajín zoskupenia Vyšehradskej štvorky ide v prípade SATCEN ČR o zaujímavý vývoj, keďže v tomto priestore nie sú tak často badateľné aktivity v rámci vesmírnej politiky s tak markantným bezpečnostným významom. Intenzívnejšie diskusie o bezpečnostných aspektoch vesmírnej činnosti je dnes možné badať aj v Poľsku. Vesmírna agenda spadá v Českej republike primárne pod Ministerstvo dopravy, náklady na zriadenie a prevádzkovanie SATCEN ČR, rádovo v stovkách miliónov českých korún, však pôjdu z rozpočtu Ministerstva obrany. Česko aj naďalej ukazuje zreteľný záujem verejného sektora o sféru vesmírnych aktivít – do rozpočtu ESA prispieva ročne ako členský štát v súčasnosti vyše 30 miliónov EUR, čo presahuje úroveň povinného príspevku odvíjajúceho sa od úrovne hospodárstva krajiny, v Prahe navyše sídli centrála Európskej agentúry pre globálne navigačné družicové systémy.

Pokračovanie vzdelávacej iniciatívy SSPA na PrF UPJŠ v Košiciach

Screen Shot 2018-04-19 at 12.05.49 copy19. apríla 2018 – Vzdelávacia iniciatíva SSPA k témam vesmírneho práva a vesmírnej politiky pokračovala 17. apríla 2018 prednáškou a seminárom k aktuálnym trendom vo vesmírnom práve na pôde Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Mladí košickí právnici tak mali možnosť dozvedieť sa teoretické ako aj praktické informácie súvisiace s vesmírnym právom a politikou a precvičiť si svoje novonadobudnuté znalosti formou niekoľkých praktických cvičení.

Okrem samotnej diskusie k vesmírnemu právu boli študenti práva na UPJŠ oboznámení s početnými možnosťami štúdia a stáží či účasti na rôznych podujatiach a súťažiach prostredníctvom príležitostí poskytovanými Európskym centrom pre vesmírne právo, organizáciou Space Generation Advisory Council alebo inými zahraničnými inštitúciami. Vzdelávaciu iniciatívu realizujeme v SSPA už 2 roky, počas ktorých sme navštívili niekoľko slovenských vysokých škôl alebo tematických vzdelávacích podujatí zastrešených pod slovenskými univerzitami. V prípade záujmu o poskytnutie podobného podujatia na Vašej univerzite, v SSPA Vám radi poskytneme naše kapacity a podujatie v spolupráci pripravíme. V prípade záujmu nás môžete kontaktovať na info@vesmirnapolitika.sk.

30710724_381190145691434_7290056245875048448_o

Rok 2018 v znamení nových vesmírnych zákonov v Európe

Regulatory-and-Compliance-Mattersaa8. apríla 2018 – Začiatok roka 2018 sa na európskej pôde niesol v znamení novoprijatých právnych aktov upravujúcich vesmírne aktivity, a to predovšetkým v Spojenom kráľovstve a vo Fínsku. Väčší záujem zákonodarcov o vesmírne právo je aktuálne badateľný aj v Grécku. Zatiaľ čo britský vesmírny sektor sa prostredníctvom nového zákona snaží držať krok s veľkými hráčmi na poli vesmírneho priemyslu, pre severskú krajinu predstavuje novoprijatý legislatívny rámec začiatok novej éry národných vesmírnych aktivít.

Britský Zákon o vesmírnom priemysle

Screen Shot 2018-04-08 at 11.57.00Hlavným cieľom Zákona o vesmírnom priemysle (Space Industry Bill) je úprava vypúšťania najmä malých satelitov z územia Spojeného kráľovstva, ktoré má ambíciu nielen vypustiť prvý satelit zo svojho územia do roku 2020, ale aj získať 10-percentný podiel na svetovom trhu pre vypúšťanie satelitov a prilákať zahraničné spoločnosti vypúšťajúce satelity na územie britských ostrovov. Zákon obsahuje ustanovenia o bezpečnosti, zodpovednosti a spôsoboch autorizácie pre vypúšťanie satelitov. Celkovo až 7 miest sa spolu so spoločnosťami aktívnymi v sektore vesmírnych technológií (ako napríklad Lockheed Martin) uchádza o umiestnenie novej vypúšťacej stanice. Avšak pred tým, ako sa začne s vypúšťaním vesmírnych objektov z územia UK, musí byť prijatá doplňujúca legislatíva ohľadom zodpovednosti za škodu poistenia. Momentálne sa počíta s hornou hranicou pre poistenie na úrovni v prepočte okolo 60 miliónov eur.

Komerčný vesmírny sektor, ktorý uvítal prijatie novej legislatívy, zaznamenáva v Spojenom kráľovstve enormný rast a desiatky spoločností plánujú vypúšťať malé satelity, ako aj veľké satelitné konštelácie. Britská vláda odhaduje, že svetový trh pre malé satelity a suborbitálne lety by mohol mať hodnotu okolo 25 miliárd libier. Vypúšťacia stanica má otvoriť aj iné vedecké príležitosti, ako napríklad skúmanie nadzvukových letov. Vláda taktiež dúfa, že vybudovanie vypúšťacej stanice zvýši podiel Spojeného kráľovstva na celosvetovom vesmírnom priemysle zo súčasných 6, 5 % na 10 %, pomôže krajine získať popredné miesto na trhu s vesmírnymi technológiami a zníži závislosť krajiny od zahraničných vypúšťacích staníc.

Fínsky zákon o vesmírnych aktivitách

Screen Shot 2018-04-08 at 11.57.48Fínsky zákon o vesmírnych aktivitách, ktorý bol schválený v začiatkom roku 2018 predstavuje legislatívny rámec pre fínsky vesmírny priemysel. Zákon upravuje najmä povinnosti miestnych prevádzkovateľov satelitov, spôsoby autorizácie pre spoločnosti aktívne vo vesmírnom priemysle, ako aj pravidlá spojené s vedením národného registra vesmírnych objektov. Pred prijatím zákona Fínsko vypustilo svoj prvý SAR mikrosatelit na palube indickej rakety PSLV C 40. Pred vstupom Zákona o vesmírnych aktivitách do účinnosti neboli vesmírne aktivity Fínska upravené žiadnym zákonom. Fínske ministerstvo hospodárstva uviedlo, že hlavným dôvodom prijatia takejto legislatívy je premietnutie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv do fínskeho právneho poriadku a ustanovenie povinností a zodpovednosti pre prevádzkovateľov vesmírnych aktivít. Zákon sa vzťahuje na vesmírne aktivity vykonávané štátnym aj neštátnym sektorom.

Prijatie tohto zákona je v súlade s fínskou Národnou vesmírnou stratégiou pre roky 2013 až 2020. Podľa Národnej vesmírnej stratégie sú hlavnými cieľmi fínskeho vesmírneho sektora najmä vývoj vesmírnych technológií zodpovedajúcich zvýšenému dopytu v Arktickom regióne, podpora služieb založených na dátach získaných z vesmíru, zvýšenie spoločenského významu vedeckého výskumu vesmíru založeného na spolupráci s ESA a EÚ a zdokonaľovanie špecializácie a konkurencieschopnosti vesmírneho priemyslu a s a ním spojených služieb. Autorizáciu vesmírnych aktivít a následný dozor nad nimi má vykonávať ministerstvo hospodárstva. Podmienkami autorizácie sú najmä technický stav a solventnosť prevádzkovateľa, dopad na životné prostredie a súlad s medzinárodnými štandardmi.  Tieto opatrenia majú zabrániť vzniku kozmického odpadu a nepriaznivému vplyvu na životné prostredie. Zákon obsahuje ustanovenia o zodpovednosti za škodu pre prevádzkovateľov vesmírnych aktivít a o poistení pre prípad škody spôsobenej treťou stranou (do výšky 60 miliónov eur). Zmena vlastníctva alebo zmena správcu vesmírnych aktivít podlieha povoleniu ministerstva hospodárstva. Zákon je jedinečný v tom, že ustanovuje pomerne prísne podmienky pre prevádzkovateľov vesmírnych aktivít, ktorí majú povinnosť nielen informovať o akejkoľvek zmene ich vesmírnych aktivít, ale aj každoročne predkladať správu o stave ich vesmírnych aktivít. Zaujímavosťou je, že Fínsko, ktoré doteraz nebolo signatárskou krajinou Zmluvy o registrácii vesmírnych objektov, sa ňou stalo až po prijatí tohto zákona. Fínsko súčasne vytvorilo národný register vesmírnych objektov. Prvým fínskym vesmírnym objektom zapísaným v Registri OSN pre vesmírne objekty je nanosatelit Aalto-1, ktorý bol vypustený na obežnú dráhu v júni 2017.

 

Spolupráca s UMB v Banskej Bystrici

sspa pbbM28. marca 2018 – V predveľkonočnom čase s potešením oznamujeme pokračovanie medziinštitucionálnych spoluprác, ktoré v Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku SSPA realizujeme už od vzniku združenia v roku 2015. Od zimných mesiacov sme intenzívnejšie komunikovali s Univerzitou Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici, kde sme v marci odštartovali novú etapu spolupráce. Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov (FPVaMV) UMB poskytla SSPA možnosť využiť Fakultu aj ako nové formálne sídlo SSPA. Formálnu spoluprácu s UMB sme odštartovali 27. marca 2018 na pôde Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici zrealizovaním prednášky (spojenej aj s praktickými príkladmi a cvičeniami) zameranej na súčasné trendy v medzinárodnom vesmírnom práve a reguláciách.

V Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku považujeme vzdelávanie v oblasti vesmírneho práva, politiky a regulácií za dôležitý predpoklad vytvorenia zdravého a a rozvíjajúceho sa vesmírneho sektora na Slovensku. Dôležitosť otázok vesmírneho práva a politiky podčiarkuje aj prebiehajúci prístupový proces Slovenskej republiky do ESA, ako aj vzrastajúca vesmírna činnosť domácich subjektov. K prístupovému procesu SR do ESA sme nedávno vydali ďalší zo série SSPA Reportov. Za účelom podpory budovania národných kapacít v sfére vesmírneho práva realizujeme už od roku 2016 Vzdelávaciu iniciatívu na slovenských univerzitách, od začiatku tohto projektu sme zrealizovali už niekoľko vzdelávacích podujatí, SSPA bola tiež súčasťou Letnej školy medzinárodného práva 2017.

Na Právnickej fakulte UMB sa tak koncom marca približne 50 študentov malo možnosť dozvedieť najdôležitejšie informácie jednak o základnej kostre medzinárodného vesmírneho práva ako aj o viacerých aktuálnych aspektoch dnes diskutovaných na medzinárodných fórach ako aj národnej úrovni jednotlivých štátov sveta. Optimisticky vnímame záujem banskobystrickej právnickej komunity o príležitosti pre študentov, ktoré im prináša Európske centrum pre vesmírne právo alebo organizácia Space Generation Advisory Council. Prednášajúcimi boli Tomáš Hrozenský z FPVaMV UMB a Lucius Klobučník, profesne pôsobiaci na Queen Mary University of London v Londýne.

29693250_10211098536931188_376603722_o

Návrh misie na odklon asteroidu na kolíznej dráhe so Zemou

bennu875x500_0a 27. marca 2018 – Vedecký tím pod vedením Brenta Barbeeho z Goddardovho strediska NASA (NASA/Goddard Space Flight Center) v spolupráci s Národnými laboratóriámi Lawrenca Livermora (Lawrence Livermore National Laboratory), Los Alamos (Los Alamos National Laboratory) a Národným úradom pre nukleárnu beznečnosť (National Nuclear Security Administration) vypracovali návrh misie, ktorá by zabránila zrážke asteroidu so Zemou. Kozmická loď, pod skratkou HAMMER (Hypervelocity Asteroid Mitigation Mission for Emergency Response vehicle – skratka v preklade kladivo), by mala 9 metrov a hmotnosť takmer 9 ton a jej modulárne riešenie by jej umožnilo odkloniť asteroid dvoma spôsobmi – priamym nárazom (kinetický impaktor) alebo jadrovým výbuchom. Ako testovacie teleso vo svojej teoretickej práci použili asteroid Bennu.

K NASA a jej Kancelárii pre koordináciu planetárnej obrany (Planetary Defense Coordination Office), ktorá primárne rieši objavovanie asteroidov a ich monitoring, sa tak pridali ďalšie vládne agentúry USA, ktoré sa budú venovať priamo riešeniam odklonu, či zničenia nebezpečného asteroidu a civilnej obrane, ktorá bude riešiť následky pádu asteroidu. Aktivity NASA súvisiace s planetárnou obranou sa posledné roky zvyšujú. Sonda OSIRIS-REx momentálne letí k asteroidu Bennu, sonda Deep Impact vystrelila impaktor na kométu Tempel 9 v roku 2005. Pripravovaná misia DART má naraziť do mesiaca asteroidu Didymos a pokúsiť zmerať zmeny dráhy tohto binárneho asteroidu. Ďalšia navrhnutá misia, ARM, mala za úlohu zachytiť miniatúrny asteroid a dopraviť ho ku Mesiacu.

capsuleBennu je jedným z viac ako 17-tisíc doteraz objavených blízkozemských asteroidov (NEO). Jeho priemer je pól kilometra a na rozdiel od drvivej väčšiny NEO má síce malú, ale nenulovú pravdepodobnosť, že sa v budúcnosti zrazí so Zemou je momentálne druhým najrizikovejším objaveným telesom, s pravdepodobnosťou zrážky 1 ku 2700 v roku 2185. Bennu bol na štúdiu vybraný aj preto, že jeho fyzikálne vlastnosti a dráha sú veľmi dobre známe a monitorované, najmä preto, že k objektu letí sonda OSIRIS-REx, ktorá z jeho povrchu odoberie vzorky a dopraví ich v roku 2023 na Zem. Bennu má hmotnosť približne 79 miliárd kilogramov a jeho zrážka, hoci málo pravdepodobná, so Zemou 25. septembra 2135, by viedla k explózii o ekvivalente 80-tisíc hirošimských atomových bômb a spôsobila tak katastrofu kontinentálnych rozmerov.

Doteraz najviac propagovanou metódou odklonu asteroidu bol kinetický impaktor. Problémom však je, že impakt nesmie byť príliš silný, aby nedošlo k rozbitiu telesa na niekoľko veľkých častí. Tie by potom mohli spôsobiť škody ešte na väčšej ploche Zeme. Problémom je aj čas ostávajúci do zrážky, pretože malá zmena hybnosti asteroidu vyžaduje roky, aby sa jeho dráha zmenila dostatočne. V prípade Bennu by bolo potrebných až 34-53 kinetických impaktorov HAMMER vypustených Deltou IV Heavy, keby do zrážky so Zemou ostávalo 10 rokov alebo 11 HAMMERov, keby do zrážky ostávalo 25 rokov. Netreba zabúdať ani na zdĺhavý proces prípravy misie a konštrukcie sondy, tú vedci odhadli na 7.4 rokov. Pri všetkých scenároch sa pritom počítalo iba s malou zmenou dráhy – Bennu by preletelo okolo Zeme iba 2500 kilometrov od jej povrchu, čo je v kozmickom meradle veľmi tesne. Kinetický impaktor sa tak ukazuje ako neefektívne riešenie pre veľké asteroidy, nakoľko by bolo treba veľké množstvo štartov nosných rakiet. Vedci vypočítali, že jeden HAMMER by stačil na odklonenie 100-160 metrového asteroidu (10 rokov pred zrážkou), respektíve 150-280 metrového asteroidu (25 rokov do zrážky).

Hoci sa práca priamo nezaoberala nukleárnym riešením, modulárne riešenie HAMMERu s ním počíta a spolupráca vládnych agentúry by mala viesť v blízkej budúcnosti k novej štúdii. Nukleárne zariadenie by explodovalo nad asteroidom, nie na jeho povrchu. Tým by sa jedna strana asteroidu vystavila gama žiareniu a tepelnej energii, ktorá by vyparila časť asteroidu a vyparený, či ejektovaný materiál by tak okamžite dodal hybnosť telesa smerom, ktorým si to misia žiada. Táto možnosť, vrátane celého vyparenia telesa, je účinná, ak sa objekt objaví veľmi krátko pre zrážkou, rádovo mesiace až roky. Explózia by defragmentovala teleso na také malé časti, ktoré by zhoreli v atmosfére, čo by kinetický impaktor nedosiahol. Tím plánuje v práci pokračovať ďalej a budúce štúdie sa budú zaoberať odklonením malej verzie kométy Churyumov-Gerasimenko, či binárneho asteroidu Didymos.

V súčasnosti tak ostáva najlacnejšou a najlepšou zbraňou proti asteroidom ich skoré objavenie a monitorovanie, ktoré umožňuje na stovky rokov do budúcnosti určovať ich dráhy a polohu. Aj v prípade Bennu sa jeho dráha neustále monitoruje a je veľmi pravdepodobné, že jeho monitorovanie v budúcnosti upresní jeho dráhu natoľko, že sa jeho zrážka so Zemou v 22. storočí úplne vylúči.  Najväčšie, hoci štatisticky stále nízke nebezpečenstvo, nám tak hrozí od objektov, ktoré sme doteraz neobjavili. Blízkozemské asteroidy väčšie ako 1 kilometer sme zrejme objavili všetky (asi tisíc) a neobjavených ostáva pár. Asteroidov väčších ako Bennu je 6000 a objavili sme ich viac ako polovicu. NASA definuje nebezpečný blízkozemský asteroid, keď je väčší ako 140 metrov a týchto sme doteraz objavili menej ako 30%.

Zdroj: Barbee et al., 2018. Options and uncertainties in planetary defense: Mission planning and vehicle design for flexible response. Acta Astronautica 143, pp 37-61.
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0094576517307919

REPORT: prístupový proces Slovenskej republiky do ESA

essa19. marca 2018 – Aj v priebehu roka 2018 pokračujueme v SSPA vo vydávaní odborných štúdií v rámci série SSPA Reporty, pre ktorú sme počas minulého roka získali medzinárodné štandardné ISSN číslo pre periodické publikácie. Aktuálny report pod názvom SSPA Report 04: Súčasné príležitosti a výzvy spolupráce Slovenskej 
republiky s Európskou vesmírnou agentúrou je zameraný na zmapovanie súčasného stavu prebeihajúceho prístupového procesu SR do ESA a ponúka odporúčania na riešenie aktuálnych výziev a skvalitnenie prístupového procesu v budúcnosti. Autorsky ho spracovali Daniel Šagath a Tomáš Hrozenský. Predchádzajúce SSPA reporty si môžete prezrieť na príslušnej podstránke.

Screen Shot 2018-03-19 at 12.58.38Prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej vesmírnej agentúry predstavuje niekoľkoročný štrukturovaný a pomerne náročný proces prípravy štátu a jeho vedecko-výskumných a priemyselných kapacít. V súčasnosti sa Slovenská republika nachádza v tzv. PECS fáze prístupového procesu s vidinou možného plného členstva v ESA v horizonte niekoľkých rokov. V poradí štvrtý SSPA Report sa venuje zmapovaniu existujúceho stavu spolupráce SR s ESA vo viacerých oblastiach s cieľom poukázať na silné a slabé stránky prebiehajúcej integrácie Slovenska do tejto prestížnej medzinárodnej organizácie a navrhnúť optimálne riešenia súčasných výziev, ktoré predovšetkým verejnému sektoru tento prístupový proces prináša.

Americký start-up vypustil do vesmíru neautorizované družice

MzAyOTk5OQa 16. marca 2018 – Indická vesmírna agentúra ISRO (Indian Space Research Organisation), pri opätovnom skúmaní zodpovednosti za nedávno vypustené štyri micro družíce typu cubesat zistila, že americký federálny úrad FCC (Federal Communications Commission) mesiac pred štartom oboch družíc zamietol ich autorizáciu, no pravdepodobne spoločnosť, ktorá družice vyvinula, Swarm Technologies, o tom svojich partnerov neinformovala. Otázkou je, kto je teraz zodpovedný za družice americkej spoločnosti a kto bude zodpovedný za ďalší priebeh projektu. IEEE Spectrum upozornila, že americkej start-up spoločnosti Swarm Technologies nebola udelená licencia k družiciam SpaceBee, ktoré dopravil nosič PSLV 12. januára 2018 na obežnú dráhu Zeme.

Popis projektu štyroch družíc je rovnako veľmi strohý. Uvádza sa, že družice majú slúžiť na komunikáciu a prenos dát, respektíve testovať zariadenia pre tzv. „Space Based Internet of Things“ blízke spoločnostiam Google a Apple. Dá sa predpokladať, že projekt bol úzko spätý s vývojom internetového prenosu prostredníctvom družíc. Úrad FCC neautorizoval družice kvôli ich technickým parametrom, ktoré neumožňujú dostatočné monitorovanie objektu na obežnej dráhe Zeme. FCC v USA autorizuje družice vyrobené americkým vesmírnym sektorom, vrátane podnikateľského, a zodpovedá za uplatňovanie súvisiacich medzinárodných dohovorov a národnej legislatívy.

Tento, nie však ojedinelý prípad ukázal, že prístup národných úradov pre kontrolu a udržateľnosť vesmírnych aktivít je zásadný. Ďalším vážnym problémom nie je len veľkosť, ale aj správne určenie frekvenčného pásma pre prevádzku družice. V prípade projektu SpaceBee operátor žiadal povolenie na prevádzku týchto družíc na špecifickom pásme 137.95 MHz a to na základe experimentálnej licencie FCC. Podľa online databázy Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) nebola zaslaná americkou stranou ani žiadosť o registráciu API (tzv. Advanced Publication Information). Tá predstavuje prvý krok pre medzinárodnú registráciu frekvencií pre družicové projekty.

Z pohľadu ostatných aktívnych projektov na obežnej dráhe Zeme možno len dúfať, že tieto družice neboli alebo nebudú aktivované. Ich činnosť by spôsobovala škodlivé rušenie napríklad citlivým meteorologickým systémom (napr. americkej NOAA, európskeho systému METOP alebo ruského METEOR-3M). Tieto systémy pracujú v rovnakom pásme ako SpaceBee a boli oveľa skôr notifikované, a tým pádom z právneho hľadiska aj chránené medzinárodne platnými rádio-reguláciami ITU.

Rozhodnutím komisie tak môže nastať prelomová situácia z pohľadu uplatnenia medzinárodných dohovorov, respektíve článku VI. Kozmickej zmluvy. Za autorizáciu v mnohých krajinách zodpovedajú úradné komisie. V spojitosti so Slovenskom a jeho nedávnym úspechom prvej družice vypustenej na obežnú dráhu Zeme, rovnako agentúrou ISRO, nastáva súvisiaca otázka: Kto autorizoval prvý slovenský satelit? K tejto zodpovednosti a jej ukotveniu v národných právnych poriadkoch alebo regulačných mechanizmoch sa Slovensko (rovnako ako USA alebo desiatky ďalších krajín) zaviazalo ratifikáciou Kozmickej zmluvy už z obdobia Československa, nakoľko Kozmická zmluva vstupovala do platnosti pred 50 rokmi.

Na Slovensku sú v súčasnosti kompetencie autorizácie vesmírnych objektov nejasné a prerozdelené naprieč širokým spektrom vládnych agentúr a orgánov, vrátane Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, či Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Inými slovami, ak by došlo k podobnej situácii na Slovensku ako so spoločnosťou Swarm Technologies, kto preberá za daný nebezpečný vesmírny objekt zodpovednosť? Príklad z USA ukazuje, že aktivity vo vesmíre, vrátane projektov súkromného start-up sektora, potrebujú adekvátny autorizačný mechanizmus (detailne definovaný, no zároveň férový a stimulujúci rozvoj domácich vesmírnych aktivít), dohľad a pravidelné monitorovanie priebehu projektu a prevádzky služby.