Vesmír aktuálnou témou posledných týždňov v Európe

euspace copya11. júna 2018 – Agenda vesmírnych aktivít plní v posledných týždňoch v európskom prostredí titulky spravodajských portálov akosi častejšie ako v iných častiach roka. A vidieť pritom práve dôraz na vesmírne aktivity v našom “domácom” – európskom kontexte. Nedávno sme už na webe SSPA informovali o novom rozpočtovom návrhu pre vesmírnu činnosť Európskej únie, v aktuálnom článku prinášame niekoľko detailov navyše k tejto téme ako aj ďalšie aktuálne zaujímavosti z európskej vesmírnej politiky.

Budúci rozpočet EÚ počíta s navýšením finančných prostriedkov na vesmír

Podpredseda Komisie EÚ Maroš Šefčovič predstavil minulý týždeň spoločne s ďalšími komisármi návrh rozpočtu pre obdobie 2021-2027 pre oblasť vesmírnych aktivít. Podpredseda komisie zdôraznil, že takmer 10% podiel HDP EÚ závisí priamo od kvality služieb prostredníctvom vesmírnych technológií. Podľa neho, vesmírna politika EÚ bude patriť do takzvanej skupiny strategických investícií pre budúcnosť. Doteraz známa Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém sa má premenovať na Agentúru Európskej únie pre vesmírny program. Nový rozpočet predstavuje 47% nárast plánovaných investícií EÚ do vesmírneho sektora oproti súčasne prebiehajúcemu rozpočtovému rámcu. 16 miliárd euro pre obdobie 2021 až 2027 sa predpokladá prerozdeliť nasledovne: 9,7 miliardy EUR pre systémy Galileo a EGNOS; 5,8 miliardy EUR pre projekt Copernicus; 500 miliónov EUR pre vývoj nových bezpečnostných komponentov.

Brexit vplýva aj na vesmírne aktivity v Európe

Blížiace sa výstúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie nesie so aj sebou následky späté s vesmírnou politikou. Spojené krášovstvo totiž aj naďalej plánuje zostať dôležitým členským štátom Európskej vesmírnej agentúry, jeho vystúpenie z EÚ však komplikuje nastavenie fungovania britského vesmírneho sektora v multilaterálnych európskych vesmírnych aktivitách, menovite napríklad projektoch Copernicus a Galileo. Keďže totiž tieto projekty sú primárne financované cez rámec EÚ a operatívne zabezpečované prostredníctvom mechanizmu ESA, je otázne ako bude v tejto komplikovanej inštitucionálnej štruktúre fungovať Spojené kráľovstvo. Portál Financial Times nedávno navyše priniesol zaujímavú analýzu aktuálnej situácie v obstaraní najbližšej várky navigačných družíc do systému Galileo, kde sa evidentne prejavil v politických rokovaniach aj faktor brexitu a konforntačné záujmy Spojeného kráľovstva na jednej strane a zástupcov Európskej komisie na druhej strane.

EÚ, ESA a ďalšia agentúra navyše?

Nielen brexit ale aj komplikovaná trojúrovňová štruktúra európskych vesmírnych aktivít už niekoľko rokov tvoria tému diskusií o správnom inštitucionálnom nastavení európskej vesmírnej politiky. Úroveň samostatných štátov spolu s prelínajúcimi sa, no stále od seba a priori nezávislými rámcami EÚ a ESA môžu pôsobiť neprehľadne. Nie je preto prekvapením, že aj vo verejne dostupných zdrojoch sú dnes viditeľné konkrétne návrhy riešenia tejto situácie, a to aj napriek formálnemu nastaveniu vzájomných vzťahov medzi EÚ a ESA. Zaujímavým sa javí nedávno prezentovaný návrh generálneho riaditeľa ESA Jana Wörnera o “United Space in Europe” s centrálnou poziciou jednej novoetablovanej širokosiahlej organizácie zabezpečujúcej vesmírnu činnosť, vlastný návrh odprezentovala aktuálne aj Európska komisia, so zámerom o vytvorenie jednoduchšieho systému riadenia európskych aktivít vo vesmíre prostredníctvom pretrasnformovania Agentúry pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GSA) sídliacej v Prahe na inštitúciu so širším záberom zodpovednú za realizáciu európskeho vesmírneho programu. Rozhodne bude zaujímavé sledovať vývoj v tejto oblasti, k akému rozhodnutiu nakoniec na pôde EÚ, resp. ESA dôjde.