24. októbra 2017 – Prvá čínska vesmírna stanica Tiangong 1 (Nebeský palác), vypustená 29. septembra 2011, sa nekontrolovateľne rúti k Zemi. 8.5-tonová stanica je neobývaná a nie je isté, kedy a v akých miestach vstúpi do zemskej atmosféry. Nóta adresovaná generálnemu tajomníkovi OSN z 10. mája 2017 uvádza, že k zániku stanice príde niekde medzi októbrom 2017 a aprílom 2018. Predpokladá sa, že väčšina stanice zhorí v atmosfére, no niektoré kompaktné časti, do 100 kg, môžu dopadnúť na Zem. Presný čas a miesto dopadu budú známe iba niekoľko hodín pred jej dopadom. Aktuálnu polohu a výšku stanice a predpovede zániku môžete sledovať na stránkach n2yo a satflare.
Tiangong 1 slúžila ako prototyp čínskej vesmírnej stanice a navštívili ju tri misie. Shenzhou 8 bola automatická loď bez ľudskej posádky, ktorá sa úspešne spojila a odpojila od stanice. Ďalšie dve misie na stanicu dopravili ľudí. Shenzhou 9 v roku 2012 na 3 dni dopravila na Tiangong 1 troch taikonautov, vrátane prvej čínskej taikonautky Liu Yang. V roku 2013 čínska stanica na desať dní hostila trojčlennú posádku Shenzhou 10. Podľa Wu Pinga, zástupcu riaditeľa pilotovaných letov čínskej vesmírnej agentúry, stanica slúžila do marca 2017, o dva roky dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo a svoj účel splnila. Čína má momentálne na obežnej dráhe podobnú vesmírnu stanicu, Tiangong 2, vypustenú 15. septembra 2016, ktorá bude slúžiť tiež iba dočasne. Po roku 2020 plánuje výstavbu veľkej modulárnej vesmírnej stanice, pri ktorej použijú skúsenosti z dočasných laboratórií Tiangong 1 a Tiangong 2.
Družice a vesmírne stanice na nízkych obežných dráhach končia bežne zánikom v zemskej atmosfére. Ich koniec však býva zvyčajne riadený a miesto a čas dopadu určené. Riadené pády končia v oblasti takzvaného oceánskeho pólu nedosiahnuteľnosti, v južnej časti Tichého oceánu medzi Austráliou, Antarktídou a Južnou Amerikou, nazývanej aj kozmickým cintorínom. Dodnes do tejto oblasti riadene dopadlo viac ako 260 družíc, vrátane ruskej stanice MIR.
Neriadené pády bývajú dôsledkom straty komunikácie a riadenia, alebo minutia raketového paliva, ktoré je nutné na korekciu dráhy. Družice na nízkych obežných dráhach sú brzdené riedkou zemskou atmosférou a bez aktívneho riadenia v priebehu pár rokov zhoria v atmosfére. Hoci väčšina hmoty zhorí v atmosfére, 10-40% dopadne na Zem. V roku 1978 dopadol na územie Kanady sovietsky satelit Kozmos 954, ktorý mal na palube nukleárny reaktor. Sovietsky Zväz musel Kanade zaplatiť 3 milióny kanadských dolárov za náklady spojené s hľadaním a likvidáciou rádioaktívnych fragmentov z Kozmosu 954. Aj prvá americká vesmírna stanica, Skylab, v roku 1979 nekontrolovateľne zanikla v zemskej atmosfére a jej fragmenty dopadli na územie Austrálie, pričom jeden z fragmentov zabil kravu. Aj sovietska vesmírna stanica Saľut 7, v roku 1991 netrafila oblasť zániku a jej fragmenty dopadli na územie Argentíny.