20. marca 2017 – Slovenská republika sa vypustením prvej slovenskej družice skCube, plánovaného na tento rok, pridá do klubu krajín, ktoré sa zapájajú do aktivít vo vesmírnom priestore prostredníctvom v domácich podmienkach skonštruovaného a prevádzkovaného kozmického objektu. Každý štát, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňuje takýchto činností, by mal mať záujem na tom, aby boli vesmírne aktivity legislatívne upravené aj na vnútroštátnej úrovni.
Medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä tzv. Kozmická zmluva (Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných telies), vyžadujú, aby bola akákoľvek aktivita v medzinárodnom kozmickom priestore oficiálne autorizovaná štátom. To sa týka nielen aktivít verejných inštitúcií, ale aj aktivít súkromného sektora. Článok VI Kozmickej zmluvy totiž vyžaduje od štátov autorizáciu akýchkoľvek aktivít vo vesmírnom priestore, a to vrátane dohľadu nad ich priebehom. Podľa medzinárodných dohovorov, ratifikovaných aj Slovenskou republikou, štát preberá zodpovednosť za to, že akákoľvek jeho kozmická aktivita je v súlade s predpismi medzinárodného práva a rovnako aj nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú touto aktivitou. Práve preto je dôležitým krokom v záujme štátu vymedziť na vnútroštátnej úrovni podmienky pre vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý definuje vesmírne aktivity, proces ich autorizácie a kontroly, a dohliada na to, aby takáto aktivita nespôsobila škodu inému štátu.
Slovenská republika ratifikovala aj tzv. Zmluvu o registrácii kozmických objektov, ktorá v článku II ukladá zmluvným štátom povinnosť vytvoriť a aktualizovať register objektov vypustených na obežnú dráhu. Takýto objekt podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zaregistrovaný. Takýto register, ako prvý zásadný krok v procese k transparentnímu prístupu k vesmírnym aktivitám voči zahraničným partnerom Slovenskej republiky, bol založený ministerstvom školstva v roku 2016. Veľké množstvo európskych štátov už má vnútroštátne predpisy upravujúce vesmírne aktivity (zoznam všetkých krajín nájdete tu). Okrem štátov, ktoré vo výraznej miere vykonávajú vesmírne aktivity, ako napríklad Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia, takéto predpisy možno nájsť aj v menších štátoch, ako napríklad Nórsko, Švédsko, Belgicko alebo Rakúsko.
Práve Rakúsky federálny zákon o autorizácii vesmírnych aktivít a založení Národného vesmírneho registra, ktorý vstúpil do účinnosti v decembri 2011, by mohol slúžiť ako inšpirácia pre slovenský zákon o vesmírnych aktivitách. Rakúsky vesmírny zákon zveruje právomoc vydávať povolenia na vykonávanie vesmírnych aktivít Ministerstvu pre dopravu, inovácie a technológie a ustanuvuje podmienky, za ktorých bude takéto povolenie vydané (napríklad ak má prevádzkovateľ vesmírneho objektu dostatok odborných skúseností s prevádzkovaním vesmírnych aktivít, ak kozmická aktivita nepredstavuje bezprostrednú hrozbu pre verejný poriadok, nie je v rozpore s národnou bezpečnosťou, nespôsobuje škodlivú kontamináciu kozmického priestoru, prevádzkovateľ je poistený a splnil si záväzky voči Medzinárodnej telekomunikačnej únii týkajúce sa pridelenia frekvencií a orbitálnych pozícií atď.). Ministerstvu zákon zveruje stály dohľad nad kozmickými aktivitami ako aj právomoc povolenie na takéto aktivity odobrať, prípadne uložiť sankcie, ak vesmírne aktivity boli vykonávané bez povolenia alebo v rozpore s podmienkami jeho udelenia. Zákon ďalej ukladá povinnosť Ministerstvu pre dopravu, inovácie a technológie povinnosť viesť Register vesmírnych objektov a určuje zoznam údajov, ktoré musí takýto register obsahovať (údaje o vlastníkovi objektu, výrobcovi objektu, orbitálne parametre atď.), a právomoc ministerstva určiť ďalšie podmienky. Rakúsky zákon okrem iného pamätá aj na ochranu životného prostredia a vyžaduje, aby bol kozmický objekt prevádzkovaný s minimálnou možnosťou vzniku tzv. vesmírneho odpadu. Podobný prístup k úprave kozmických aktivít možno nájsť v Belgicku v zákone z roku 2005. Iný spôsob úpravy si zvolilo Švédsko, ktorého zákon o kozmických aktivitách je veľmi strohý a zveruje právomoc v oblasti týchto aktivít švédskej vláde. Podrobnosti následne upravuje nariadenie vlády, ktoré okrem iného vymedzuje obsah registra vesmírnych objektov a zveruje právomoc vydávať povolenia Národnému výboru pre vesmírne aktivity.
Podrobná úprava, čiže presné vymedzenie podmienok kozmických aktivít zákonom, by bola vhodná aj v podmienkach Slovenskej republiky. Zákon by mal definovať aj pojmy ako “vesmírna aktivita“, “vesmírny objekt“ a “prevádzkovateľ vesmírneho objektu“. Slovenská republika by sa takýmto krokom jednoznačne pridala ku krajinám s najtransparentnejším prístupom k vesmírnym aktivitám.