27. januára 2017 – Pred presne 50 rokmi, 27. januára 1967, bola vo Washingtone D.C. otvorená k podpisu jedna z najvýznamnejších medzinárodných dohôd, ktorá upravuje správanie štátov vo vesmíre. Zmluva o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných telies, skrátene označovaná ako Kozmická zmluva, vstúpila do platnosti 10. októbra 1967, takmer presne 10 rokov po vypustení prvej umelej družice Sputnik na obežnú dráhu Zeme. Na Slovensku vstúpila Kozmická zmluva do platnosti 21. marca 1968, a to ešte za čias Československej socialistickej republiky. Do dnešného dňa Slovensko medzinárodnú Kozmickú zmluvu neimplementovalo, keďže však je jej zmluvnou stranou, ustanovenia a princípy nachádzajúce sa v texte Zmluvy sú pre Slovensko záväzné.
Kozmická zmluva z roku 1967 predstavuje jeden zo základných stavebných kameňov medzinárodného vesmírneho práva. Stanovuje slobodu výskumu a využívania kozmického priestoru v prospech všetkých štátov, povzbudzuje k medzinárodnej spolupráci v záujme zachovania svetového mieru a bezpečnosti. V oblasti zbrojenia zmluva výslovne zakazuje rozmiestňovanie zbraní hromadného ničenia na orbite; používanie či rozmiestnenie konvenčných zbraní vo vesmíre zakázané však nie je. Okrem iného zmluva tiež zakazuje privlastňovanie, resp. prehlásenie suverenity nad kozmickými telesami. Kozmická zmluva je úplne prvou široko akceptovanou medzinárodnou zmluvou upravujúcou správanie štátov v kozmickom priestore, v porovnaní s ostatnými medzináronými zmluvami je najvšeobecnejšia a má najviac ratifikácií. Výraznou motiváciou pre jej prijatie bolo stanovenie právneho rámca pre vesmírne preteky medzi USA a ZSSR. Od svojho prijatia ešte nebola novelizovaná.
Kozmická zmluva je obzvlášť dôležitá z pohľadu medzinárodných regulácií a stanovenia výlučnej zodpovednosti štátov za správanie vo vesmíre, a to aj v prípade, ak je operátorom družíc súkromný či mimovládny subjekt. Zmluvné štáty zodpovedajú za kontrolu nad kozmickými projektami a vydávajú príslušné povolenia, napr. na vypustenie družíc. Za týmto účelom sú povinné prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy určiť štátny regulačný orgán, v ktorého kompetencii bude kontrola nad realizáciou kozmických aktivít. Takýto zákon dosiaľ na Slovensku žiaľ absentuje a naše záväzky voči medzinárodným dohovorom OSN nie sú v súčasnosti napĺňané.
Slovensko podpísalo aj niekoľko ďalších medzinárodných zmlúv a dohôd OSN v oblasti vesmírneho práva. Patria medzi ne: Dohovor o odovzdávaní a využívaní údajov diaľkového prieskumu Zeme z kozmického priestoru, Dohovor o registrácii objektov vypustených do kozmického priestoru a Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektmi. Podľa ostatne uvedenej zmluvy Slovensko preberá zodpovednosť za prípadnú škodu spôsobenú slovenskou družicou, či už na povrchu Zeme, vo vzdušnom priestore, či na orbite.
SSPA dlhodobo apeluje na dodržiavanie medzinárodnoprávnych záväzkov SR v oblasti využívania kozmického priestoru. Príslušným vecným gestorom na predloženie návrhu zákona o kozmických aktivitách v SR je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Vedenie SSPA v tomto kontexte ponúkli ministerstvu odbornú výpomoc už v lete roku 2015 na stretnutí so súčasným ministrom a vtedajším generálnym riaditeľom sekcie vedy a výskumu Petrom Plavčanom. Sme presvedčení, že zákon o kozmických aktivitách je potrebným na implementáciu medzinárodnoprávnych záväzkov, ako aj nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj vesmírnych aktivít v SR.