27. októbra – Slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a komisárka pre vnútorný trh a podnikanie Elżbieta Bieńkowska včera spoločne na tlačovej konferencii predstavili prvú stratégiu EÚ k vesmírnej politike. Prípravu tejto stratégie od jej počiatku aktívne sledovala aj SSPA vo svojom spravodajstve. Deň následne pokračoval stretnutím a podpisom spoločnej deklarácie ESA a EÚ, ktorá má, spoločne s novou stratégiou, zblížiť týchto dvoch kľúčových partnerov.
Čerstvo zverejnená vesmírna stratégia je plánovaná na obdobie 10 až 15 rokov a reflektuje štyri prioritné oblasti:
- využívanie vesmírnych dát a služieb;
- rozvoj konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho sektora;
- zaručenie bezpečnosti vesmírneho priestoru a posilnenia autonómie EÚ;
- postavenie EÚ ako globálneho hráča vo vesmírnom sektore.
Tento strategický dokument reflektuje výsledok spolupráce medzi predstaviteľmi Európskej komisie, ESA a členských štátov, pričom proces tvorby stratégie čerpal aj z konzultácií s európskou verejnosťou. Komisia plánuje v období do konca súčasného päťročného plánu prerozdeliť 12 miliárd EUR (pre roky 2014-2020). Plán následne bude rozpracovaný do nadchádzajúcich nových výziev v programe Horizont 2020, ako aj do investícií do ďalších, približne 30 nových družíc, ktoré zabezpečia pokračovanie a udržateľnosť vlajkových projektov EÚ, programov Galileo a Copernicus. Za cieľové oblasti považuje Komisia investície do malých a stredných podnikov a start-upov a podporu vo využívaní dát a informácií zo súčasných projektov.
Podpredseda komisie Maroš Šefčovič na úvod tlačovej konferencie uviedol, že okrem iného, že vesmír je pre nás fascinujúci, musíme z neho využiť maximum možného pre spoločnosť. Vesmír je čoraz viac prepojený na priemyselné odvetvia, bezpečnosť, transport a logistiku, pozorovanie klimatických zmien a podobne. Európsky vesmírny priemysel dnes predstavuje 21 percent z globálneho a zamestnáva viac ako 230 000 ľudí. Šesť percent hrubého domáceho produktu EÚ je závislých na satelitných technológiách. Európska únia je zásadným hráčom v Európskej vesmírnej politike, je v nej silno ukotvená prostredníctvom svojich programov, a je najväčším samostatným prispievateľom do rozpočtu ESA (približne 900 miliónov EUR ročne a narastá). Šefčovič zdôraznil, že predložený dokument je plne prepojený s cieľmi Junckerovej stratégie, a to napríklad na oblasti vytvárania nových pracovných príležitostí, bezpečnosti a autonómneho prístupu do vesmíru, krízového manažmentu a podobne. Globálny vesmírny sektor rýchlo rastie, a preto EÚ musí jednať promptne na jeho meniaci sa charakter, nových aktérov ako Čína a India, či rast súkromného komerčného kapitálu. Stratégia poukazuje na implementáciu nových trendov v raketových technológiách, podporu podnikania a celkové udržanie európskej strategickej infraštruktúry.
Podpredseda Šefčovič vyzdvihol, že stratégia reflektuje v rovnakej miere aj bezpečnostnú stránku využívania vesmíru, ako riešenie a kontrolu rastu vesmírneho odpadu, civilnú bezpečnosť, alebo dostupnosť a ochranu telekomunikačných frekvencií.
Následne komisárka Bieńkowska zdôraznila, že súčasťou stratégie je jasná podpora nezávislého prístupu Európy do kozmického priestoru, v budúcnosti zabezpečená nosičmi Ariane 6 a Vega C. EÚ ponecháva základný výskum a misie do blízkeho či hlbokého vesmíru výlučne na ESA. Komisárka zdôraznila potrebu väčšieho prepojenia súkromného a verejného kapitálu, čím si vyslúžila aj kritickú otázku od novinárov, ako spomienku na zlé riešenie PPP projektov v minulosti v prípade projektu Galileo.