16. mája 2016 – Aktuálne informácie a spravodajstvo zo zahraničných portálov poukazujú na kontinuálny progres, ktorý dnes zaznamenáva čínsky vesmírny program. Tretí najvyšší štátny vesmírny rozpočet o hodnote v prepočte cca 4,28 mld. USD, robustný vojenský vesmírny rogram, evidentný politický význam vesmírneho programu a ambiciózne plány v blízkej budúcnosti v diverzifikovanej škále aktivít robia Čínu mimoriadne dôležitým hráčom v globálnom vesmírnom sektore.
V svetle prebiehajúcich diskusií o novej ére space exploration sú k dispozícii informácie o čínskych plánoch vyslať na Mesiac misiu s ľudskou posádkou v roku 2036. Záujem Čínskej ľudovej republiky o Mesiac je možné vidieť aj na iných aktivitách. Čínsky lunárny program zaznamenal významný úspech v roku 2013 pristátím modulu Chang’e 3 na povrchu Mesiaca. V pláne sú pritom ďalšie misie Change’4 a 5, už aj so zámerom dopravenia vzoriek mesačnej pôdy späť na Zem. Za lunárnym program Číny možno vidieť aj širšie politické a hospodárske hľadisko, predovšetkým v energetickej politike krajiny. Na Mesiaci sú k dispozícií zásoby na Zemi vzácneho izotopu hélia-3, využiteľného v nukleárnych fúziách na Zemi. Lunárne moduly Chang’e tak môžu predznamenávať pokračujúcu a intenzívnejšiu čínsku činnosť na mesačnom povrchu.
V zámeroch čínskeho vesmírneho programu je aj dosiahnutie Marsu. Podľa súčasných dostupných informácií sa v čínskych plánoch nachádza aj misia na Mars v roku 2020 s robotickou sondou, ktorá by mala pristáť na povrchu červenej planéty. V dôsledku toho, že Číne nebolo umožnené participovať na využívaní medzináronej vesmírnej stanice ISS, sa krajina rozhodla investovať do vývoja vlastnej orbitálnej stanice, využívanie ktorej sa javí reálnym už okolo roku 2022. Pokiaľ sa naplnia predbežné plány ukončenia životnosti ISS v roku 2024, Čína sa teoreticky môže stať jediným štátom so schopnosťou prevádzkovania orbitálnej stanice.
Medzinárodnú pozornosť vyvoláva aj bezpečnostný rozmer čínskych vesmírnych aktivít. Od roku 2007 uskutočnila Čína niekoľko skúšok tzv. protisatelitných zbraní. Ide o citlivo vnímané technológie (zvyčajne o upravenú raketovú techniku, príp. upriamenú energiu ako napr. laser), pretože disponujú značným deštruktívnym potenciálom voči zahraničným družiciam na obežných dráhach. So zvýšenou pozornosťou sledujú vývoj v Čine predovšetkým USA. Správa poradného orgánu amerického Kongresu Komisie pre vzťahy medzi Čínou a USA poukazuje v prípade Číny na absenciu jasného rozdelenia medzi civilným a vojenským vesmírnym programom, či dôraz kladený na odstrašujúcu silu tzv. counterspace spôsobilostí.
V najbližších rokoch bude preto zaujímavé sledovať aké výsledky dosiahne čínsky vesmírny program a takisto aký medzinárodno-politický dosah čínske úspechy budú mať. Je potrebné poznamenať, že Čína podobne ako iné veľmoci realizuje rôzne vesmírne aktivity aj v spolupráci s inými krajinami a angažuje sa tiež na medzinárodných fórach. Neprehľadnosť a neistota, ktorú však čínsky vesmírny program vo svete vyvoláva dáva ornú pôdu otázkam o jeho budúcom vývoji. Berúc do úvahy informácie z predošlých odsekov, je preto možné že budúce vesmírne preteky, pokiaľ k takémuto stavu dôjde, budú pretekmi medzi USA a Čínou.
