Poznámky

5. decembra 2019 – V poslednom novembrovom týždni roka 2019 sa v španielskej Seville uskutočnilo zasadnutie Rady Európskej vesmírnej agentúry (ESA) na ministerskej úrovni, najvyššieho rozhodovacieho orgánu agentúry, ktorý zasadá každé 2 – 3 roky. Sumár o priebehu dvojdňového stretnutia ministrov 22 členských štátov ESA pod názvom Space19+ a dodatočné informácie o schválených programoch na roky 2020 – 2022 sú k dispozícii tu alebo tu. V nadväznosti na Space19+ sme zaregistrovali viacero noviniek a prehlásení týkajúcich sa alebo pochádzajúcich zo stredoeurópskych členských štátov ESA.

Česká republika navyšuje svoj príspevok do ESA o viac než 275 mil. CZK ročne (cca 10. mil. EUR) na úroveň 1,5 mld. CZK ročne (cca 58 mil. EUR). Prehľad českej účasti vo voliteľných programoch ESA je dostupný tu. Nad rámec povinných aktivít majú členské štáty ESA možnosť voľného výberu účasti v ďalších voliteľných programoch, ktorá je podmienená aj navýšením povinného príspevku do rozpočtu ESA vypočítavaného z HNP daného štátu. Ďalší zo susedných štátov Slovenska, Poľsko, oznámilo účasť v 7 voliteľných programoch –  European Exploration Envelope Programme (E3P), Space Safety Programme, Earth Observation, Programme of Advanced Research in Telecommunication Systems (ARTES 4.0), Navigation (NAVISP) , General Support Technology Programme (GSTP) a PRODEX. Pre porovnanie, za pozornosť stojí aj činnosť Slovinska, ktoré nie je plnohodnotným členom ESA ale tzv. asociovaným členom, akýmsi medzistupňom v prístupovom procese medzi fázou PECS a plným členstvom (je možné, že podobný scenár čaká v najbližších rokoch aj Slovensko). Slovinsko v nasledujúcom programovom období navyšuje svoju účasť z 3 na 5 ESA programov – General Support Technology Programme (GSTP), the Earth Observation Programme,  PRODEX, Future EO Programme, a E3P2 Programme.

Výška členských príspevkov ostatných štátov V4 do rozpočtu ESA prevyšuje aktuálny slovenský príspevok v rámci PECS fázy (ktorý stále slúži na reinvestovanie do slovenských projektov). Do rozpočtu ESA na rok 2019 prispelo Poľsko sumou 34.6 mil. EUR, Česko sumou 33.1 mil. EUR a Maďarsko sumou 5.2 mil. EUR. SSPA v minulosti odhadla, že pre potreby prípadného plného členstva bude v prípade SR potrebné pre členský príspevok do ESA zabezpečiť 3 – 6 mil. EUR ročne. Pravidlá financovania ESA programov v dlhodobom horizonte garantujú väčšinovú návratnosť štátneho príspevku firmám a akademickým pracoviskám z daného štátu.

Nad rámec kontextu Space19+, ďalšia zaujímavá správa dorazila z Maďarska. Podľa vyjadrení ministra zahraničných vecí Pétra Szijartá sa Maďarsko dohodlo na prehĺbenej vesmírnej spolupráci s Ruskom. Súčasťou tejto spolupráce, okrem zapojenia sa do vedeckého využívania Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, by malo byť aj vyslanie maďarského kozmonauta na ISS v horizonte do roku 2024. Na tento účel investuje Maďarsko v najbližších troch rokoch 10 mld. HUF (cca 30 mil. EUR).  V prípade Slovinska, intenzívnejšia spolupráca s ESA sa v septembri 2019 prejavila vo výbere slovinských jaskynných komplexov do  CAVES programu za účelom prípravy budúcich európskych astronautov. Opäť z Maďarska, ale takisto aj z Česka prišli nedávno taktiež informácie o pripravovaných projektoch družicových konštelácií, čo takisto dokumentuje narastajúcu intenzitu vesmírnych aktivít v strednej Európe. Ešte na úvod roka 2019 sa zviditeľnilo aj Poľsko, ktoré vstúpilo do EU Space Surveillance and Tracking Support Framework, medzinárodnej spolupráce 8 európskych štátov v sledovaní diania na zemských orbitách, ktorá je organizačne zastrešovaná a finančne podporovaná Európskou komisiou.

17. októbra 2019 – Vláda Českej republiky schválila 14. októbra 2019 nový Národní kosmický plán, na roky 2020 – 2025. Dokument plynule nahradí v súčasnosti platný Národní kosmický plán na roky 2014 – 2019. Na vyše 120 stranách textu stanovuje nový Národní kosmický plán české vízie a ciele v sfére vesmírnych aktivít, identifikuje opatrenia na ich dosiahnutie a ponúka tiež hlbší pohľad na súčasný český vesmírny sektor a príležitosti na jeho budúci rozvoj, predovšetkým v európskom priestore (primárne vesmírne aktivity Európskej vesmírnej agentúry a Európskej únie).

Český kosmický portál informuje, že nový Národní kosmický plán je „strategií České republiky (ČR) v dalším rozvoji kapacit a schopností jejího průmyslu a akademické sféry v oblasti kosmických aktivit, aby byla zajištěna jejich konkurenceschopnost a maximalizována návratnost veřejných investic v oblasti kosmických aktivit a souvisejících oblastech, a aby v důsledku toho byl zvýšen celkový blahobyt občanů ČR“.

Národní kosmický plán 2020 – 2025 v českej verzii.

National Space Plan 2020 – 2025, English version.

14. októbra 2019 – Potrebu modernej právnej úpravy vesmírnych aktivít na národnej úrovni rozpoznáva v Európe čoraz viac štátov. Posledným z nich je Ukrajina. Ukrajinský parlament schválil v októbri 2019 modernizáciu už dávnejšie vytvoreného právneho rámca pre realizáciu vesmírnej činnosti. Nový vesmírny zákon (č. 1071) bol prijatý 308 hlasmi v 450-člennom parlamente a najzásadnejšou zmenou, ktorú prináša, je komplexná reforma regulačného rámca pre aktivity súkromného sektora. Ukrajinský vesmírny sektor bol doposiaľ prevažne formovaný činnosťou pod štát spadajúcich organizácií.

Webstránka ukrajinského parlamentu informuje o účele nového zákona nasledovne:

The purpose of the bill is to ensure a stable development, increase investment attractiveness, and create a competitive environment for the development of Ukraine’s space industry both in the public and private sectors. The bill is well pointed at luring private investments in Ukraine’s outer space industry.

Nový ukrajinský vesmírny zákon vytvára podmienky, ktoré obratnejšie reflektujú súčasné trendy vo vesmírnom sektore (rastúce investičné možnosti, angažovanosť súkromného sektora…). Portál Noosphere prináša zhrnutie niekoľkých najdôležitejších ustanovení, ktoré zákon prináša do praxe:

• umožnenie činnosti v oblasti vývoja a konštrukcie raketových nosičov pre súkromné spoločnosti
• zjednodušenie prístupu k zahraničným investíciám pre inštitúcie pohybujúce sa vo vesmírnom sektore
• zrušenie potreby povinného poistenia vesmírneho projektu (nutnosť poistenia zodpovednosti za škodu naďalej zostáva v platnosti)
• nastavenie fixnej doby licenčného procesu pre raketové štarty štátnou vesmírnou agentúrou na 90 dní
• zrušenie potreby špeciálnych povolení a licencií doposiaľ vyžadovaných pri činnostiach súkromných spoločností

5. septembra 2019 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR ohlásilo informačný deň k piatej výzve PECS – PECS 5th Call Briefing Day. Stretnutie s expertmi Európskej vesmírnej agentúry sa uskutoční dňa 19. septembra 2019  v budove Centra vedecko-technických informácií SR v zasadacej miestnosti na 2. poschodí, Lamačská cesta 8/a, Bratislava.

Na stretnutí budú detailne predstavené podmienky podávania projektov v rámci 5. PECS výzvy s možnosťou individuálnych konzultácií možných projektových zámerov s expertmi ESA. Prihlasovanie na PECS 5th Call Briefing Day je možné prostredníctvom nasledovného elektronického formulára a to najneskôr do 12. septembra 2019.

 Informácia o konaní podujatia je tiež dostupná na:http://slovak.space/pozvanka-na-pecs-5th-call-briefing-day/

8. júla 2019 – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky informovalo prostredníctvom portálu slovak.space, že „dňa 24. júna 2019 bola Rade vlády SR pre VTI predstavená Koncepcia vesmírnych aktivít v SR z dielne MŠVVaŠ SR v spolupráci s relevantnými ministerstvami, akademickou a podnikateľskou obcou.“ Koncepcia je voľne dostupným dokumentom, oficiálna správa na portáli slovak.space ďalej informuje o zámere Koncepcie vesmírnych aktivít v SR, ktorým je „analyzovať stav vesmírnych aktivít v Slovenskej republike a do budúcna nájsť vhodnú formu ich udržateľného financovania a nadrezortného riadenia.

11. júna 2019 – Dvaja najvýznamnejší medzinárodní aktéri v európskom vesmírnom sektore – Európska únia a Európska vesmírna agentúra obnovili spoločnú formálnu platofrmu pre vzájomný dialóg. Po 8 rokoch tak koncom mája 2019 opäť zasadol EU / ESA Space Council, ktorého sa zúčastnili lídri oboch organizácií a predstavitelia ich členských štátov (28 členských krajín EÚ, 22 členských štátov ESA, pričom 20 z nich participuje v oboch inštitúciách). Obnovenie formátu EU / ESA Space Council vysiela signál záujmu oboch inštitúcií o podporenie etablovanej, no nie bezproblémovej spolupráce medzi týmito dvoma organizáciami.

Tému obnoveného EU / ESA Space Council konajúceho sa v nadväznosti na zasadnutie Rady ministrov EÚ pre konkurencieschopnosť bola idea „Space as an enabler“ zdôrazňujúca socioekonomické výhody plynúce z využívania kozmických technológií. Posledným významným spoločným dokumentom oboch organizácií bola v roku 2016 rezolúcia Joint Statement on Shared Vision and Goals for the Future of European Space.

25. marca 2019  – Neradi čítate dlhé texty no radi by ste sa dozvedeli o vesmíre prostredníctvom kvlitnej vizuálnej formy? Európska vesmírna agentrúra (ESA) publikovala svoje každoročný, v poradí druhý, ESA Highlights 2018. Chronologický prehľad hlavných úspechov ESA sprevádzajú vysoko kvalitné fotografie. Na skoro sedemdesiatich stranách, brožúra okrem iného predstaví diania a novinky okolo misií Gaia, letu európskeho astronauta Alexandra Gesta na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) alebo stého štartu rakety Ariane 5 z Francúzskej Guayany.

21. februára 2019 – Pri príležitosti 20. výročia (20.2.1999) vesmírnej misie Štefánik – kozmického letu Ivana Bellu, prvého slovenského kozmonauta, zorganizoval Slovenský letecký zväz trojdňové (20. – 22. február 2019) stretnutie 15 kozmonautov z 10 krajín. Súčasťou programu podujatia bola aj popoludňajšia konferencia pre členov slovenskej vesmírnej komunity pod názvom “20 years after – Slovakia on the way to ESA – challenges and opportunities”. Na podujatí vystúpili predstavitelia štátnej správy, akademických inštitúcií či mimovládneho sektora a jedným z rečníkov bol aj predseda SSPA, Tomáš Hrozenský.

Konferencia sa niesla v duchu hľadania vhodných riešení pre podporu rozvoja slovenského vesmírneho sektora, v blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti. Predseda SSPA Tomáš Hrozenský prezentoval myšlienky a odporúčania Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku – predovšetkým potrebu vnímania dôležitosti tém vesmírnej politiky, práva a regulácií pri rozhodovacích procesoch, nevyhnutnosť intenzívnejšej a transparentnejšej komunikácie medzi jednotlivými členmi slovenskej vesmírnej komunity, a takisto potrebu zadefinovania dlhodobej vízie rozvoja slovenských vesmírnych aktivít, a to aj nad rámec prebiehajúceho prístupového procesu do Európskej vesmírnej agentúry.

6. februára 2019 – Medializované informácie na portáli SpaceNews z posledných mesiacov predstavujú zaiste pozitívne správy pre všetkých členov globálnej vesmírnej komunity majúcich inovatívne technologické a komerčné nápady, no nedostatočné vlastné prostriedky na rozbehnutie ich realizácie.  Reporty od Seraphim Capital, či Space Angels dokumentujú že nárast súkromných investícií do činnosti vesmírnych start-upov v globálnom meradle neustále narastá.

Preinvestovaný rizikový kapitál do vesmírnej komunity sa za rok 2018 podľa obidvoch inštitúcií pohyboval približne na úrovni 3 miliárd USD, z čoho prevažná časť bola investovaná do projektov súvisiacich s vývojom raketových nosičov alebo iných služieb súvisiacich so službami vynášania nákladu do vesmíru. Pre porovnanie, ročný rozpočet Európskej vesmírnej agentúry bol v roku 2016 približne 5,6 miliardy EUR. Väčšina súkromných investícií do vesmírneho sektora je, asi neprekvapujúco, dokumentovaná v prostredí Spojených štátov amerických, Seraphim Capital však poukazujú na badateľný nárast investícií v Európskom prostredí (medziročne z 13%-ného na 18%-ný podiel v globálnom meradle)

Rastúci investičný potenciál nedávno potvrdila aj známa americká investičná banka Morgan Stanley, ktorá odporúča svojim klientom do investičného portfólia zaradiť aj investičné aktivity do subjektov angažujúcich sa vo vesmírnom sektore. Pre slovenské firmy môže perspektívne pôsobiť aj oživený záujem Európskej únie o podporu európskeho podnikateľského prostredia a investičných príležitostí súvisiacich s vesmírom. Nedávna spoločná štúdia Európskej komisie (EK) a Európskej investičnej banky (EIB) bola jednou z premiérových snáh rozprúdiť verejnú diskusiu o investičnom potenciáli európskeho vesmírneho sektora. Vnímajúc v roku 2017 v podobnom duchu uzavreté partnerstvo medzi Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a EIB, európsky záujem o podporu vesmírnej ekonomiky je evidentný.

1. februára 2019 – Trend prijímania národných vesmírnych zákonov pokračuje v Európe aj v roku 2019. Po viacerých čerstvo prijatých vesmírnych legislatívach v Európe v minulom roku (o ktorých sme informovali aj na webe SSPA), vstúpil koncom januára 2019  do platnosti nový vesmírny zákon v Portugalsku. Jeho ustanovenia obsahujú štandardne využívané nástroje národnej regulácie vesmírnych aktivít, akými sú napr. centrálny autorizačný orgán, pravidlá bezpečnosti a udržateľnosti, otázky zodpovednosti za prípadnú škodu, náležitosti licenčného procesu a pod.

Na potrebu prijatia vesmírneho zákona aj v podmienkach Slovenskej republiky SSPA dlhodobo upozorňuje. V máji 2018 sme za týmto účelom usporiadali aj workshop o vesmírnych legislatívach. V súčasnosti prebieha príprava textu vesmírneho zákona na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Účelom takéhoto právneho dokumentu nie je obmedzovať vesmírnu činnosť verejných či súkromných subjektov ale transparentne nastaviť spoločné a férové pravidlá hry, ktoré zrozumiteľne a efektívne napomáhajú zodpovednej realizácii vesmírnej činnosti. Potvrdzuje to aj aktuálny portugalský zákon. Jeho hlavné znaky sú v angličtine dostupné napr. tu, tu alebo tu. Portugalsko dnes patrí k tým aktívnejším európskym štátom vo vesmírnom sektore a oplatí sa sledovať miestny vývoj. Nedávno bola v krajine publikovaná stratégia rozvoja vesmírnych aktivít do roku 2030, medializované tiež boli prvotné kroky smerujúce k vybudovaniu kozmodrómu na Azorských ostrovoch.