16. decembra 2018 – Hoci doposiaľ sa v medzinárodnom spoločenstve konsenzuálne a právne záväzne nestanovilo jedno spoločné vnímanie „začiatku vesmíru“, hodnota 100km nad hladinou mora predstavuje zaiste tú najširšie akceptovanú hranicu, tzv. Kármanovu líniu, ktorá vďaka svojmu jednoduchému číslu je aj pomerne ľahko zapamätateľnou. Nemožno však povedať, že by vedecko- technické, či politické-právne dôvody vytvárali pre toto nastavenie nepriestrelný argument. To, kde končí vzdušný priestor a kde začína priestor kozmický, je diskutovanou otázkou od počiatkov kozmickej. V priebehu roka 2018 ju oživili 2 zaujímavé udalosti.
Tou hlavnou je nedávny (13. decembra) úspešný pilotovaný test kozmickej lode Starship Two firmy Virgin Galactic amerického miliardára Richarda Bransona. Virgin Galactic dokázal v decembrovom teste úspešne zrealizovať test pri ktorom Spaceship Two dosiahla hranicu vyše 82km nad hladinou mora. Firma neváha prezentovať tento výsledok ako úspešný kozmický let. Ten však nedosiahol parametre orbitálnych letov ale tzv. letov suborbitálnych, pre ktoré sú charakteristické iné fyzikálne parametre.
Mediálnu atraktívnosť dodala téme stanovenia hranice medzi vzdušným priestorom a vesmírom aj expertná diskusia z letných mesiacov roka 2018 v nadväznosti na publikovanie výskumného článku astronóma Jonathana McDowella s argumentáciou zasadzujúcou sa za nastavenie vnímania hranice medzi vzdušným a kozmickým priestorom na úroveň cca 80 km nad úrovňou hladiny mora.
Svoju úlohu zohrávajú v prípade tejto témy ako právne tak aj technicko-fyzikálne otázky. Aj do budúcnosti pravdepodobne zostane téma stanovenia hranice vesmíru aktuálnou. Ponúka zaujímavé možnosti na rôznorodý výskum, prírodovedný aj spoločenskovedný, a ako ukazuje príklad Spaceship Two, aj pomerne pútavý nástroj na realizáciu biznis plánu a mediálnu prezentáciu konkrétneho vesmírneho programu