9. decembra 2016
– V švajčiarskom Lucerne sa 1. – 2. decembra 2016 stretlo 22 ministrov členských krajín Európskej vesmírnej agentúry a dvoch pridružených štátov, Slovinska a Kanady, na rokovaní Rady ministrov ESA. V tomto pravidelnom formáte ministerskej rady sa zúčastnené krajiny dohodli na finančných záväzkoch pre nasledujúce obdobie, čím rozhodli o krokoch agentúry v oblasti posilňovania svojich výsledkov vo vesmírnej vede a technike, podpory konkurencie v európskom vesmírnom sektore a integrovania vesmíru bližšie k európskym občanom a európskej spoločnosti.
ESA Ministeriál 2016 priniesol rozhodnutia na začatie a pokračovanie viac ako 30 programov, ktoré pokrývajú širokú škálu oblastí vesmírnych aktivít. Predstavitelia členských krajín vyjadrili európsky záujem pokračovať vo využívaní Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) aj so svojimi medzinárodnými partnermi naďalej do roku 2024 a politickú podpora a zaistenie finančných prostriedkov na druhú misiu ExoMars, ktorá má byť zahájená v roku 2020 spolupráci s Ruskom a financovanie Guayanského vesmírneho centra a jeho aktivít (o.i. európsky kozmodróm) v období rokov 2017 – 2021. Zaistenie európskej samostatnosti v štartovaní do vesmíru má zabezpečiť vývoj technológií pre prípravu rakiet Ariane 6 a Vega C. Bola vyjadrená podpora telekomunikačného sektora v spolupráci so súkromným sektorom a pozorovania Zeme aj s budúcimi operačnými misiami v oblastiach meteorológie, ochrany životného prostredia a klímy ako reakcia na vývoj situácie v životnom prostredí a v nadväznosti na Parížsku dohodu z roku 2015.
Ďalším rozhodnutím ministerskej rady ESA bola deklarácia ministrov vyjadrujúca podporu vízie generálneho riaditeľa ESA o Európe vo vesmíre a úlohe a rozvoji Európskej vesmírnej agentúry, čím sa môže začať ,,éra Space 4.0“. Tento koncept, aktívne a verejne presadzovaný v generálnym riaditeľom ESA Janom Woernerom približuje moderné vnímanie vesmírnych aktivít cez ekonomické ukazovatele, rastúci vyźnam súkromného sektora či NewSpace ukazovatele. Prvú éru vesmíru, Space 1.0 môžeme charakterizovať ako obdobie, kedy sa začala vyvíjať astronómia či astrológia. Druhým obdobím, Space 2.0., je to, kedy štáty začali medzi sebou súperiť aj v oblasti kozmického priestoru, čo vyvrcholilo americkým pristaním na Mesiaci. Éra 3.0 predstavuje vzájomnú kooperáciu krajín na projekte Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Space 4.0 tak reprezentuje vývoj tohto sektora v novej ére, ktorá upúšťa od predstavy vesmíru ako priestoru len pre určité štáty a rozvíja sa prostredníctvom interakcie medzi vládami, súkromným sektorom, akademickými kruhmi a priemyslom.
Pojednávajúc o finančných záväzkoch ministri pridelili 10,3 miliardy EUR pre vesmírne aktivity založené na vízii United Space in Europe. Táto finančná podpora v niekoľkoročnom horizonte sa prerozdelí medzi nasledujúce oblasti; integrácia vesmíru do európskej spoločnosti a ekonomiky, podpora európskej konkurencieschopnosti v tomto sektore, zaistenie európskej autonómie v prístupe a využívaní vesmíru v bezpečnom prostredí a zlepšovanie výsledkov zameraných na pozorovanie Zeme, telekomunikácie, navigáciu, vývoj štartovacích zariadení, zaisťovania bezpečnosti a najmä vedu a výskum.
Prijaté rozhodnutia potvrdili potenciál ESA ako dôležitého partnera medzi vesmírnymi agentúrami, ktorá oplýva víziami aj možnosťami na konceptualizáciu, vytváranie a organizovanie zmien v európskom vesmírnom priestore. Slovenská republika sa nachádza v prístupovom procese do Európskej vesmírnej agentúry, od roku 2016 vo forme tzv. Európskeho spolupracujúceho štátu a s vidinou plného členstva v období okolo roku 2020.