30. január 2016 – Európska únia usporiadala 11. – 12. januára 2016 v Bruseli už 8. ročník konferencie o vesmírnej politike pod záštitou Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Tento rok bola nosnou témou podujatia „Európa ako globálny partner vo vesmíre“. Zúčastnilo sa na nej takmer tisíc účasníkov odbornej verejnosti, predstaviteľov EÚ, vlád, priemyslu, a vládnych a mimovládnych organizácií, vrátane Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku (SSPA). Jednou z hlavných a nanajvýš aktuálnych tém bola nová stratégia EÚ k vesmírnej politike, ktorá by mala byť prijatá počas predsedníctva SR v Rade EÚ v druhom polroku 2016. Jej prípravu iniciuje Európska komisia pod záštitou podpredsedu komisie Maroša Šefčoviča a Elżbiety Bieńkowskej, eurokomisárky pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky.
Európska Únia v posledných rokoch preukazuje snahu o jasné smerovanie jej programov a cieľov smerom k využitiu maximalného potenciálu európskeho spoločenstva v oblasti vesmírnych aktivít. V súčasnosti EÚ prostredníctvom svojho rozpočtového plánovania do roku 2020 vyhradila približne 12 miliárd Euro na podporu vesmírnych aktivít, ktoré sú spravované Európskou komisiou. Medzi hlavné programy patrí už čoskoré operačné spustenie globálneho navigačného satelitného systému Galileo, spracovanie a dostupnosť dát družicového sytému Copernicus, či podpora rovoja výskumu a vývoja technológií, zamestnanosti a konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom programu Horizont 2020.
Prijatie novej vesmírnej stratégie EÚ sa predpokladaná počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roku 2016. Obaja komisári sa zaviazali predstaviť predmetnú stratégiu ako jednu z hlavných dvadsiatich troch strategických iniciatív Junckerovej komisie.
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť vesmíru pre rast konkurencieschopnosti na globálnej scéne a jej presah na mnohé horizontálne oblasti politík EÚ, ako napríklad bezpečnosť, zdroje, inovácie, rozvoj priemyslu a hospodárstva. Vyzdvihol, že EÚ je najvačším samostatným prispievateľom do európskeho vesmírneho programu a najväčším inštitucionálnym zákazníkom pre európske raketové systémy. Európska ekonomika má z vesmírnych aktivít významný prínos; 6% HDP EÚ závisí na dostupnosti satelitných navigačných technológií. Projekt Copernicus sa podľa podpredsedu Šefčoviča stane štvrtým najväčším producentom dát zo všetkých satelitných projektov. Hlavným cieľom stratégie bude užšia spolupráca s privátnym sektorom na projekte Galileo a rovnako tak efektívne využívanie dát programu Copernicus.
Podľa eurokomisárky Bieńkowskej je veľmi dôležité, aby nová strátegia zohľadňovala záujmy EÚ, ESA, ich členských štátov, ostatných organizácií, spoločnosti a priemyslu. Poukázala na rýchlo meniacu sa tvár globálneho premyslu, resp. podmienky pre európsku konkurencieschopnosť na trhu, či na neustále meniace sa potreby zákaznikov a spoločnosti. Rovnako by sa mala podporiť téma nezávislosti prístupu do vesmíru, obrana a bezpečnosť Európy, spracovanie a prístup k dátam programov EÚ, či robostný program pozorovania vesmíru a sledovania kozmických objektov (Space Surveillance and Tracking). Dôležitou súčasťou vesmírnych aktivít EÚ sú aj vládne satelitné komunikačné sytémy (GOVSATCOM) a v neposlednom rade veda, výskum a správa európskych vesmírnych aktivít.
Podľa eurokomisárky je však ešte príliš skoro hovoriť o konkrétnych detailoch stratégie. Vyzvala na širokú odbornú a verejnú diskusiu k tejto téme a potrebu jednetného prístupu naprieč celého spektra partnerov. Ak chce Európa v globálnom priestore uspieť, musí sa zhodnúť na ucelenej vízii pre vesmírnu politiku.
Zdá sa, že rok 2016 bude pre Slovensko jedným z najvýznamnejších rokov v oblasti formovania národnej aj euŕopskej vesmírnej politiky. Je dôležité, aby Slovensko využilo všetok svoj odborný a vedecký potenciál a dokázalo byť nielen partnerom, ale aj vizionárom a garantom budúcnosti európskej vesmírnej politiky.