Správy

7. septembra 2015 – Investície súkromných spoločností do vesmírnych technológií presiahli od roku 2012 dve miliardy amerických dolárov. Len v prvom polroku 2015 prekonali súkromné investície hranicu 1,75 miliárd dolárov, a to najmä prostredníctvom spoločností SpaceX a OneWeb. Obe americké spoločnosti majú obrovský potenciál dlhodobých prínosov. Zatiaľ čo SpaceX je už dnes poprednou spoločnosťou v oblasti raketových technológií, OneWeb má ambíciu umožniť globálny prístup k internetu prostredníctvom vypustenia viac ako 600 družíc na obežnú dráhu.

Viac ako polovica súkromných spoločností sa podľa analytickej správy CB Insights radí do kategórie vesmírne služby a raketové technológie (space services and rocket technologies). Za ňou nasledujú spoločnosti zaoberajúce sa spravovaním družíc a technikou (satelite operations and technology). Ostatné spoločnosti patria do kategórie spracovania družicových dát a aplikácií, napr. pre účely diaľkového prieskumu Zeme.

Okrem spomínaných spoločností medzi rýchlo rastúce kozmické startupy patria aj spoločnosti Planet Labs, Kymeta, Spire a MapBox.

Predpokladá sa, že súkromný kapitál do vesmírnych technológií bude aj v budúcnosti narastať, no nie ešte do takej miery, aby mohol konkurovať, prípadne presiahnuť mieru investícií zo štátnych zdrojov. Tá napríklad len v Európe presahuje viac ako 70 percent celkových investícií do vesmírnych technológií. Podľa americkej nadácie Space Foundation dosiahol hospodársky objem kozmického priemyslu v roku 2014 úroveň 330 miliárd amerických dolárov.

1. septembra 2015 – Nemalé investície USA do bezpečnosti a stability kozmického priestoru si v ostatnej dobe získavajú podporu nielen odborníkov a vesmírnych stratégov, ale aj predstaviteľov politickej scény. Popri vytvorení nového medzirezortného veliteľstva pre vesmírne operácie (Joint Interagency Coalition Operations Space Center) plánujú Spojené štáty v nasledujúcich piatich rokoch vynaložiť na posilnenie bezpečnostnej architektúry kozmu viac ako 5 miliárd amerických dolárov.

USA sú v súčasnosti lídrom vo využívaní kozmického priestoru, či už pre komerčné účely alebo pre zaisťovanie národnej bezpečnosti prostredníctvom spravodajských a vojenských technológií. Rastúci počet aktérov vo vesmíre, ako aj správanie dvoch najväčších konkurentov, Ruska a Číny, nútia amerických stratégov podnikať náležité kroky pre udržanie si tejto komparatívnej výhody. Najväčšími hrozbami pre bezpečnosť a udržateľnosť vesmírnej architektúry je rastúci objem vesmírneho odpadu, nedostatočné medzinárodne normy správania vo vesmíre, ale aj deklarované úsilie niektorých štátov vyvíjať protidružicové zbrane (ASAT) a iné spôsobilosti, ktoré dokážu zamedziť prístup k službám, ktoré umožňujú orbitálne platformy.

Narušenie stability kozmického priestrou by malo významné negatívne dopady nielen na národnú bezpečnosť USA, ale aj na rýchlo rozvíjajúcu sa globálnu kozmickú ekonomiku.

Systémy ASAT sa spravidla delia na dve skupiny, a to zbrane s dočasným alebo trvalým účinkom vyradenia určitej služby, ktoré družice poskytujú. Okrem kinetických systémov ASAT, ako sú napríklad balistické strely, resp. interceptory využívané v systémoch protiraketovej obrany, sú čoraz populárnejšie nekinetické prostriedky, ako napríklad zbrane upriamenej energie alebo rôzne typy rušičiek. Agresor môže prostredníctvom týchto zbraní vyradiť širokú škálu kozmických služieb, vrátane globálnych navigačných systémov alebo komunikačných družíc. Špecifickou kategóriou ASAT, ktoré v ostatnej dobe pútajú pozornosť, sú mikrodružice vyznačujúce sa vysokým stupňom manévrovateľnosti, ktoré sa môžu voľne pohybovať na obežnej dráhe a „na počkanie“ zneškodniť vybranú družicu.

Medzi spôsobilosti, ktoré USA vyvíjajú za účelom ochrany svojich družíc, patrí aj nedávno odtajnený program prieskumných družíc na geosynchronickej obežnej dráhe (Geosynchronesous Space Situational Awareness Program), ktoré budú sledovať podozrivé družice, a v prípade potreby sa k ním prostredníctvom manévrovania priblížia a potvrdia alebo vyvrátia ich nepriateľský účel. Prvá dvojica spomínaných satelitov bola vynesená na obežnú dráhu koncom roka 2014. Ďalšie družice programu GSSAP budú vynesené do kozmu v roku 2016.

18. augusta 2015 – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej správe Space Economy at a Glance 2014 upozorňuje na rapídne tempo globalizácie vesmírnej ekonomiky. Dynamika kozmického trhu sa odráža okrem iného na väčšej diverzifikácii dodávateľských reťazcov kozmických systémov, ako aj na rozrastajúcom sa sektore kozmických služieb.

V poradí už tretie vydanie predmetnej publikácie OECD (predchádzajúce vydania v roku 2007 a 2011) dáva odbornej verejnosti do pozornosti viacero súčasných trendov, vrátane väčšej dostupnosti a využiteľnosti kozmických aplikácií pre širokú verejnosť, ako aj významné sociálnoekonomické vplyvy štátnych i súkromných investícií do kozmického priemyslu. Kozmický sektor zamestnával v roku 2013 približne 900 000 ľudí pri ročnom hospodárskom objeme okolo 200 miliárd Euro. Analytická správa Space Report 2015 od americkej nadácie Space Foundation uvádza, že hospodársky objem kozmického priemyslu v roku 2014 narástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom až o takmer 10%.

OECD takisto poukazuje na to, že  rozvoj kozmických aktivít a budovanie nových vesmírnych spôsobilostí môže byť v súčasnom svete pre štáty až strategickým cieľom. Rastie aj počet krajín a spoločností, ktoré investujú do kozmických systémov a s nimi spojenými aplikáciami. Financovanie relevantných inštitúcii, vrátane štátneho a súkromného sektora, sa aj napriek globálnej ekonomickej kríze udržalo v sledovanom období relatívne stabilné, miestami dokonca s rastúcou tendenciou.

Podľa OECD tieto ukazovatele ponúkajú nové príležitosti predovšetkým pre start-up komunity a rozvíjajúce sa ekonomiky. V tejto súvislosti ponúka vesmír množstvo príležitostí aj pre Slovenskú republiku, ktorá v súčasnosti napreduje vo svojich snahách o integrovanie sa do európskeho vesmírneho sektora. Dôležitým medzníkom v tomto úsilí bolo podpísanie Dohody o Európskom spolupracujúcom štate s Európskou vesmírnou agentúrou z februára 2015 a s tým súvisiaca účasť SR v programe Plan for European Cooperating States (PECS).

11. augusta 2015 – Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) zverejnila v publikácii BR IFIC 2800 Advance Publication Information (API) predbežnú registráciu orbitálnych parametrov a frekvencií prvého slovenského satelitu SKCUBE. Tento krok je jedným z najvýznamnejších z pohľadu dodržiavania medzinárodných dohovorov v oblasti telekomunikácii, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala.

Družica SKCUBE je registrovaná ako non-geostationary satelit operujúci vo frekvenčnom pásme určenom pre amatérsku satelitnú službu. To znamená, že každý držiteľ rádioamatérskej licencie bude môcť prijímať dáta z tejto družice bez poplatku, rovnako tak aj informácie, ktoré budú vysielane z družice v rádioamatérskom frekvenčnom pásme, nesmú byť, podľa medzinarodnej regulácie platnej aj na území Slovenskej republiky, zneužívané na komerčné alebo iné zárobkové činnosti.

Tento krok zaraďuje Slovenskú republiku medzi krajiny, ktoré sa nielen oficiálne zaväzujú k dodržiavaniu medzinárodných dohovorov pri využívaní kozmického priestoru, ale ich aj zodpovedne a reálne dodržiava, a to už pri svojom prvom plánovanom družicovom projekte.

Nakoľko sa Slovenská republika s podobnou situáciou strela po prvýkrát vo svojej histórii, za toto úsilie treba poďakovať Stálej Misii SR pri medzinárodných organizáciách vo Viedni, Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí, Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Slovenskému zväzu rádioamatérov a v neposlednej rade profesionálom z odbornej obce, ktorí v tejto súvislosti zohrali dôležitú priekopnícku úlohu.

Základné údaje o prvej slovenskej družici:

Názov: SKCUBE

Evidencia – Špeciálna publikácia ITU: API/A/10522

Zodpovedná administratíva: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Slovenskej republiky (RÚ SR)

Projekt prvej slovenskej družice zastrešuje Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) s finančnou podporou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

5. augusta 2015 – V rámci medzinárodného projektu Space Security Index, ktorý priebežne monitoruje vývoj bezpečnostných aspektov využívania kozmického priestoru, bola nedávno zverejnená výročná rovnomenná súhrnná správa. Experti sa zhodujú, že najväčšou výzvou pre bezpečné a udržateľné využívanie kozmu v súčasnosti predstavuje rastúci objem vesmírneho odpadu.

Tohtoročná správa Space Security Index 2015 kladie hrozbu vesmírneho odpadu dokonca vyššie ako problematiku proti-družicových zbraní (ASAT), nedostačujúce medzinárodné normy správania vo vesmíre, či nárast štátnych a neštátnych aktérov schopných narušiť prístup ku kozmickým technológiám a službám, ktoré sú sprostredkované orbitálnymi platformami. Ministerstvo obrany USA prostredníctvom programu sledovania kozmických objektov (SSN) monitoruje na obežnej dráhe viac ako 23 000 drobných objektov s priemerom väčším ako 10 centimetrov. Menších objektov je na obežnej dráhe približne 500 000.

Experti tiež poukazujú na čoraz náročnejšie hľadanie voľných orbitálnych miest a frekvenčných spektier pre nové družice ako aj rapídne tempo rastu komerčného sektora vo vesmíre, čo má za následok častejšie vytváranie spoločných projektov medzi vládou a súkromným sektorom (najčastejšie vo forme PPP partnerstiev). V kontexte možných riešení súčasných problémov vesmírnej bezpečnosti zdôrazňuje pozitívny vplyv a pretrvávajúcu potrebu medzinárodnej koordinácie a spolupráce.

Správa konštatuje aj rastúce prepojenie medzi tradičnými bezpečnostnými výzvami a kozmickým a kybernetickým priestorom.

31. júla 2015 – Na webstránke Kancelárie Organizácie Spojených národov pre vesmírne záležitosti (UNOOSA) bola pred pár dňami zverejnená súhrnná správa z 58. zasadnutia Výboru OSN pre mierové využívanie vesmíru (UN COPUOS), ktoré sa uskutočnilo 10. – 19. júna vo Viedni. Na zasadnutí sa zúčastnil aj zástupca Slovenskej republiky zo Stálej misie SR pri medzinárodných organizáciách vo Viedni a člen výkonného výboru SSPA.

Dvojtýždňové diplomatické rokovania prebiehali tradične v plenárnom formáte sprevádzanom workshopmi menších pracovných skupín. Zaujímavým výstupom zasadnutia pracovnej skupiny pre dlhodobú udržateľnosť vesmírnych aktivít je aktualizovaný návrh medzinárodných smerníc. Z pohľadu kozmického práva stojí za pozornosť pracovný dokument Ruskej Federácie, ktorý pojednáva o interpretácií práva na sebaobranu v súlade s Chartou OSN a v kontexte mierového využívania vesmíru. Viacero členských krajín apelovalo aj na užšie prepojenie činnosti výboru s rozvojovou agendou OSN.

Priebeh tohtoročného zasadnutia výboru sa niesol do značnej miery aj v duchu politizácie otázky členstva. V priebehu roka 2015 totiž viacero nových štátov požiadalo o možnosť stať sa členskými krajinami výboru, čo vypovedá aj o rastúcom význame a dôležitosti agendy COPUOS. Diskusia o rozširovaní odrážala predovšetkým regionálne a geopolitické záujmy členských a kandidátskych krajín. Slovenská republika je jedným zo zakladajúcich členov výboru.

29. júla 2015 – Podľa štatistík NASA približne jedna pätina malých družíc na obežnej dráhe Zeme, tzv. CubeSatov, nespĺňa medzinárodné normy pre prevenciu vesmírneho odpadu. Podľa všeobecne uznávaných smerníc by mal satelit na nízkej obežnej dráhe (LEO) do 25 rokov od skončenia svojej životnosti uskutočniť deorbitálny manéver, či už prirodzeným spôsobom alebo prostredníctvom pohonného mechanizmu.

Údaje NASA poukazujú na skutočnosť, že v priemere jeden z piatich CubeSatov vypustených na obežnú dráhu v období 2003 až 2014 je v rozpore s medzinárodnými smernicami, čím sa zvyšuje objem vesmírneho odpadu. Štandardný CubeSat vo forme kocky meria 10x10x10cm. Podľa údajov Spoločného veliteľstva pre vesmírne operácie USA (JSpOC) ich bolo dosiaľ na obežnú dráhu vypustených 231, a to najmä z USA, Japonska a Nemecka. V posledných rokoch počet CubeSatov na obežnej dráhe významne narástol.

Aktuálnosť problematiky dodržiavania medzinárodných noriem pri vypúšťaní malých satelitov dokumentuje aj to, že sa kontinuálne dostávajú do pracovnej agendy medzinárodných organizácii. Spomenúť možno marec tohto roka, kedy pri príležitosti organizácie Pražskej konferencie o malých satelitoch vypracovala Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) spolu s Kanceláriou OSN pre vesmírne záležitosti (UNOOSA) odporúčacie smernice s cieľom priniesť do CubeSat komunity nápomocný a ucelený dokument s informáciami ako postupovať v niektorých právnych otázkach pri konštrukcii a vypúšťaní malých satelitov.

Vypustiť CubeSat na nízku obežnú dráhu Zeme plánuje aj Slovenská republika. Prvá slovenská družica pod názvom „SkCube“ by mala byť vynesená do vesmíru v prvej polovici roku 2016. Projekt zastrešuje Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) s finančnou podporou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Detailné informácie o slovenskom projekte je možné získať na oficiálnej stránke.

27.7. 2015 — V dňoch 27. až 31. júla 2015 budú v New Yorku na programe multilaterálne rokovania o návrhu medzinárodného kódexu správania vo vesmíre (ICoC). Predmetná iniciatíva EÚ je momentálne najširšie diskutovanou témou v rámci opatrení budovania transparentnosti a dôveryhodnosti (TCBM) v oblasti kozmických aktivít.

Hoci je medzinárodné spoločenstvo jednotné v tom, že globálna komunita potrebuje nové mechanizmy regulujúce vesmírne aktivity, zároveň sa čoraz viac ukazuje trend prehlbovania rozdielov v tom ako tieto mechanizmy majú vyzerať. Od roku 2008, kedy bol pôvodný návrh ICoC prvýkrát predstavený, zaznamenali bilaterálne a multilaterálne rokovania progres (viacero neeurópskych štátov mu vyjadrilo svoju podporu). No takisto sa čoraz výraznejšie začína objavovať kritika poukazujúca či už na slabé miesta návrhu ICoC alebo vôbec na štýl a spôsob akým sú rokovania vedené. To bolo možné vidieť aj na poslednom zasadnutí Výboru OSN pre mierové využitie vesmíru v júni 2015, predovšetkým z úst členov ruskej delegácie.

Budúci vývoj návrhu preto zostáva stále otvorený. Ďalšie kolo rokovaní v New Yorku môže poslúžiť ako vhodná príležitosť pre vyriešenie vzájomných sporov, no ako to pri diplomatických rokovaniach niekedy býva zvykom, jasný a preukázateľný výsledok dosiahnutý byť nemusí.

Detailné informácie o rokovaniach na pôde OSN sa nachádzajú tu.

8. júla 2015 – V nadväznosti na minuloročné rozhodnutie Rady Európskej únie o vytvorení systému pozorovania vesmíru a sledovania kozmických objektov (SST) sa päť členských krajín rozhodlo založiť spoločné konzorcium. Optické a radarové teleskopy  Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a Veľkej Británie budú v nasledujúcich piatich rokoch využívané v prospech spoločného európskeho projektu. EÚ pre tento účel vyčlenila 70 miliónov Euro.

Rozhodnutie o vytvorení autonómneho európskeho systému pozorovania vesmíru a sledovania kozmických objektov vychádza z rastúceho záujmu EÚ zaistiť bezpečnosť a stabilitu v kozme. Cieľom SST je monitorovať kozmické objekty, vrátane vesmírneho odpadu, a chrániť predovšetkým družice EÚ v rámci programov Galileo a Copernicus, ale aj satelity členských krajín.

V štruktúrach nového konzorcia bude aj bezpečnostný výbor, ktorý bude zodpovedať za udeľovanie prístupu k citlivým dátam a informáciám.

Obdobný program sledovania kozmického priestoru prevádzkuje aj Európska vesmírna agentúra (ESA). V porovnaní s iniciatívou EÚ sa však zameriava skôr na sledovanie objektov v blízkosti Zeme (NEO) ako sú meteority a asteroidy, ako aj pozorovanie trendov vesmírneho počasia.

7. júla 2015 – Spojené štáty americké vytvoria spoločné vesmírne operačné stredisko pre spravodajské a vojenské zložky. Nová inštitúcia bude dopĺňať činnosť spoločného veliteľstva pre vesmírne operácie (JSPOC), ktoré sídli na základni vzdušných síl Vandenberg v Kalifornii. Pridanou hodnotou nových štruktúr má byť lepší situačný prehľad kozmického priestoru (SSA) a efektívnejšia medzirezortná koordinácia. Americké ministerstvo obrany očakáva, že spoločné centrum začne fungovať do šiestich mesiacov. Budúci rok USA plánuje vynaložiť na bezpečnosť a stabilitu vesmíru približne 5 miliárd amerických dolárov.