Konferencie SGAC aj pre mladých profesionálov zo Slovenska

sgac5. február 2016 – Medzinárodné združenie študentov a mladých profesionálov pôsobiacich vo vesmírnom sektore Space Generation Advisory Council (SGAC) pripravuje v jarných mesiacoch tohto roku dve zaujímavé podujatia, na ktorých sa môžu zúčastniť aj mladí profesionáli zo Slovenska. Medzinárodné konferencie European Space Generation WorskhopSpace Generation Fusion Forum sa uskutočnia v Budapešti (26.-27. februára) a v Colorado Springs, USA (10.-11. apríla). Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku (SSPA) je národným koordinátorom pre SGAC.

Aby sa záujemca mohol zúčastniť, musí v prípade oboch podujatí prejsť výberom. Podmienky na prihlásenie nie sú komplikované – (okrem vyplnenia prihlasovacieho formulára) stačí byť členom SGAC. Pokiaľ Vás podujatia zaujali a nie ste členmi organizácie SGAC, neváhajte tak urobiť. Členstvo v SGAC je bezplatné a ponúka množstvo výhod popri prakticky žiadnych obmedzujúcich povinnostiach.

Bližšie informácie o podujatiach European Space Generation Workshop  a Space Generation Fusion Forum nájdete na oficiálnych webstránkach. V prípade podujatia v Colorado Springs, USA je možné uchádzať sa aj o cestovný grant prostredníctvom Global Grants Programme. Termín na podávanie žiadostí o cestovný grant je 6. marec 2016.

V prípade záujmu Vám SSPA rada poskyktne bližšie informácie k týmto podujatiam, ako aj všeobecne k členstvu a aktivitám organizácie. Písať môžete na tomas.hrozensky[at]spacegeneration.org alebo na info[at]vesmirnapolitika.sk.

Výročná konferencia o vesmírnej politike v Bruseli

sefcovic30. január 2016 – Európska únia usporiadala 11. – 12. januára 2016 v Bruseli už 8. ročník konferencie o vesmírnej politike pod záštitou Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Tento rok bola nosnou témou podujatia „Európa ako globálny partner vo vesmíre“. Zúčastnilo sa na nej takmer tisíc účasníkov odbornej verejnosti, predstaviteľov EÚ, vlád, priemyslu, a vládnych a mimovládnych organizácií, vrátane Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku (SSPA). Jednou z hlavných a nanajvýš aktuálnych tém bola nová stratégia EÚ k vesmírnej politike, ktorá by mala byť prijatá počas predsedníctva SR v Rade EÚ v druhom polroku 2016. Jej prípravu iniciuje Európska komisia pod záštitou podpredsedu komisie Maroša ŠefčovičaElżbiety Bieńkowskej, eurokomisárky pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky.

Európska Únia v posledných rokoch preukazuje snahu o jasné smerovanie jej programov a cieľov smerom k využitiu maximalného potenciálu európskeho spoločenstva v oblasti vesmírnych aktivít. V súčasnosti EÚ prostredníctvom svojho rozpočtového plánovania do roku 2020 vyhradila približne 12 miliárd Euro na podporu vesmírnych aktivít, ktoré sú spravované Európskou komisiou. Medzi hlavné programy patrí už čoskoré operačné spustenie globálneho navigačného satelitného systému Galileo, spracovanie a dostupnosť dát družicového sytému Copernicus, či podpora rovoja výskumu a vývoja technológií, zamestnanosti a konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom programu Horizont 2020.

Prijatie novej vesmírnej stratégie EÚ sa predpokladaná počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roku 2016. Obaja komisári sa zaviazali predstaviť predmetnú stratégiu ako jednu z hlavných dvadsiatich troch strategických iniciatív Junckerovej komisie.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť vesmíru pre rast konkurencieschopnosti na globálnej scéne a jej presah na mnohé horizontálne oblasti politík EÚ, ako napríklad bezpečnosť, zdroje, inovácie, rozvoj priemyslu a hospodárstva. Vyzdvihol, že EÚ je najvačším samostatným prispievateľom do európskeho vesmírneho programu a najväčším inštitucionálnym zákazníkom pre európske raketové systémy. Európska ekonomika má z vesmírnych aktivít významný prínos; 6% HDP EÚ závisí na dostupnosti satelitných navigačných technológií. Projekt Copernicus sa podľa podpredsedu Šefčoviča stane štvrtým najväčším producentom dát zo všetkých satelitných projektov. Hlavným cieľom stratégie bude užšia spolupráca s privátnym sektorom na projekte Galileo a rovnako tak efektívne využívanie dát programu Copernicus.

Podľa eurokomisárky Bieńkowskej je veľmi dôležité, aby nová strátegia zohľadňovala záujmy EÚ, ESA, ich členských štátov, ostatných organizácií, spoločnosti a priemyslu. Poukázala na rýchlo meniacu sa tvár globálneho premyslu, resp. podmienky pre európsku konkurencieschopnosť na trhu, či na neustále meniace sa potreby zákaznikov a spoločnosti. Rovnako by sa mala podporiť téma nezávislosti prístupu do vesmíru, obrana a bezpečnosť Európy, spracovanie a prístup k dátam programov EÚ, či robostný program pozorovania vesmíru a sledovania kozmických objektov (Space Surveillance and Tracking). Dôležitou súčasťou vesmírnych aktivít EÚ sú aj vládne satelitné komunikačné sytémy (GOVSATCOM) a v neposlednom rade veda, výskum a správa  európskych vesmírnych aktivít.

Podľa eurokomisárky je však ešte príliš skoro hovoriť o konkrétnych detailoch stratégie. Vyzvala na širokú odbornú a verejnú diskusiu k tejto téme a potrebu jednetného prístupu naprieč celého spektra partnerov. Ak chce Európa v globálnom priestore uspieť, musí sa zhodnúť na ucelenej vízii pre vesmírnu politiku.

Zdá sa, že rok 2016 bude pre Slovensko jedným z najvýznamnejších rokov v oblasti formovania národnej aj euŕopskej vesmírnej politiky. Je  dôležité, aby Slovensko využilo všetok svoj odborný a vedecký potenciál a dokázalo byť nielen partnerom, ale aj vizionárom a garantom budúcnosti európskej vesmírnej politiky.

Prezident Kiska podpísal ratifikačnú listinu k zmluve ECS

podpis15. január 2016 – Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska 14. januára podpísal ratifikačnú listinu k Zmluve o európskom spolupracujúcom štáte (ECS) medzi Slovenskou republikou a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Dnešným dňom  Slovensko oficiálne vstúpilo do druhej fázy prístupového procesu do ESA. Počas nasledujúcich 5 rokov sa tak bude môcť SR aktívnejšie podielať na vedeckých, výskumných a priemyselných projektoch medzivládnej agentúry. Štát sa zaviazal v tomto období prispieť do rozpočtu ESA čiastkou v hodnote približne 7 miliónov Euro, ktoré budú v značnej miere priebežne refinancované v podobe kontraktov (PECS) pre vedecko-výskumné a priemyselné inštitúcie na Slovensku. Po úspešnom zavŕšení obdobia ECS sa SR naskytne možnosť plného členstva v ESA.

prvej historickej výzve PECS sa prerozdelilo približne 750 000 Euro z celkového možného rozpočtu v objeme 2 miliónov Euro. Do výzvy sa zapojilo 21 subjektov, ktoré podali 18 žiadostí, z toho vybraných bolo 7. Úspešnými uchádzačmi o grant boli tri univerzity (UPJŠ Košice, FMFI UK Bratislava,  FEI STU Bratislava – dva projekty), dva ústavy Slovenskej akadémie vied (UMMS SAV Bratislava a UEF SAV Košice) a jeden zástupca kozmického priemyslu. Aj keď celkové refinancovanie po prvej výzve nepresiahlo ani polovicu z alokovaných financií ESA, Slovensko potvrdilo svoj potenciál byť rešpektovaným partnerom.

V najbližšom období čaká krajinu výzva optimalizovať spravovanie kozmických aktivít prijatím systémových opatrení a vytvorením inštitucionálneho rámca, ktorý zaručí efektívne, transparentné a koordinované aktivity SR v oblasti vesmírnej politiky.

Podpis ratifikačnej listiny prezidentom Kiskom, ktorému predchádzala jednoznačná podpora Národnej rady SR, dáva jasný signál, že kozmické aktivity SR majú podporu nielen naprieč politickým spektrom, ale aj v radoch verejnosti. Prístupový proces do ESA prináša jedinečné príležitosti pre vedu, výskum, inovácie, podnikanie a ekonomický rast, a súčasne posúva pozíciu Slovenskej republiky smerom k prestížnemu postaveniu na medzinárodnej scéne.

Významné závery Svetovej rádiokomunikačnej konferencie

ITU%20logo_212. 1. 2016 – V priebehu novembra minulého roku sa vo švajčiarskej Ženeve uskutočnila Svetová rádiokomunikačná konferencia (WRC), ktorá trvala takmer 4 týždne. Predmetné zasadnutie sa koná každé 3-4 roky a je najvyšším výkonným orgánom Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU). Na WRC 2015 sa zúčastnili delegácie zo 162 krajín z celkovo 193 členských štátov ITU. Hlavnou témou, ktorou sa WRC zaoberala je úprava medzinárodnej zmluvy s názvom Rádiokomunikačný poriadok (Radio Regulations), ktorá upravuje náležitosti využívania rádio-frekvenčného spektra a družicových orbít. Budúca konferencia WRC sa uskutoční v roku 2019.

Počas WRC došlo k novým alokáciám frekvencií vo viacerých pásmach a častiach frekvenčného spektra pre rôzne druhy služieb. Zaujímavou novinkou je pridelenie nového frekvenčného pásma 5351.5 – 5366.5 kHz pre amatérsku rádiovú službu. Nové frekvenčné pásma boli pridelené tiež vo viacerých službách krízového manažmentu – vrátane tiesňovej komunikácie, pátracích a záchranných služieb, ako aj pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof. Nové časti frekvenčného spektra boli pridelené aj viacerým službám v cestnej a leteckej doprave s cieľom zvýšenia bezpečnosti.

Z hľadiska vesmírnej politiky priniesla WRC 2015 viacero dôležitých rezolúcií, ktoré sa aj stali súčasťou oficiálneho záverečného dokumentu.  Ide predovšetkým o agendu, ktorá bude realizovaná v najbližšom období. Do budúcej WRC v roku 2019 bude napríklad prebiehať štúdia o požiadiavkách v rámci spektra pre telemetrické, sledovacie a riadiace služby krátkych misií malých satelitov. Iná štúdia sa bude zase zaoberať využiteľnosťou staníc na palube suborbitálnych prostriedkov pri riešení problémov so škodlivým rušením rádiovej komunikácie. Zúčastnení tiež odsúhlasili viacero zmien v procedúrach vypracovania Informácie o predbežnej publikácie (API).

Priebeh WRC 2015 a závery, ku ktorým delegácie štátov počas rokovaní dospeli, boli hodnotené prevažne pozitívne. Prijaté rozhodnutia vyzdvihlo aj Ministerstvo zahraničných vecí USA. Medzinárodná únia rádioamatérov (IARU) privítala rozhodnutie prijaté počas konferencie o využívaní amatérskych pásiem neamatérskymi družicami.

Aktivity ITU a WRC majú význam aj pre Slovenskú republiku, ktorá je jedným zo 193 členov Únie. Koordinácia využívania frekvenčného spektra v Slovenskej republike je v kompetencii Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Stanovisko SSPA k oficiálnemu predstaveniu družice skCUBE

SkCube8. 1. 2016 – Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku (SSPA) gratuluje Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity (SOSA) ku skonštruovaniu letového exempláru prvej družice vyvinutej a postavenej výhradne slovenskými vedcami a odborníkmi a vysoko oceňuje prácu všetkých akademických, vedeckých a výskumných inštitúcií, ktoré sa na projekte podieľali.

Zhotovenie družice skCUBE je pre Slovenskú republiku historický moment, a to nielen z technologického hľadiska, keďže podobné projekty sú čoraz dostupnejšie, ale predovšetkým z pohľadu verejnej diplomacie a medzinárodnej prestíže. Slovensko sa môže družicou zviditeľniť vo svete, čo môže okrem iného prispieť k úspešnému prístupovému procesu SR do Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

SSPA pevne verí, že družica bude o pár mesiacov úspešné vynesená na obežnú dráhu a následne nadviaže spojenie s pozemnými stanicami na území Slovenska. Nadviazanie spojenia a úspešný priebeh experimentov bude viditeľným znakom úspechu družice skCUBE.

SSPA v rámci svojich odborných činností dlhodobo apeluje na dodržiavanie medzinárodno-právnych záväzkov v súvislosti s vypustením prvej slovenskej družice. Vypustenie satelitu na obežnú dráhu musí podľa medzinárodných zmlúv a dohovorov OSN schváliť náležitý štát, a to aj v prípade ak družicu skonštruuje mimovládna organizácia. SSPA je v tejto súvislosti pripravená poskytnúť SOSA, ako aj náležitým orgánom štátnej správy v SR odbornú expertízu pri prípravách potrebnej legislatívy a založení národného registra kozmických objektov.

Štátnou registráciou družice skCUBE v centrálnom registri kozmických objektov OSN sa úspešne zavŕši projekt prvej slovenskej družice.

Medzinárodná konferencia k rastúcej dôležitosti kozmu

VIC22. decembra 2015 – Minulý mesiac sa vo Viedni uskutočnilo prvé zasadnutie prípravnej skupiny členských štátov Výboru OSN pre mierové využívanie vesmíru (UN COPUOS) ku konferencii UNISPACE+50. Konferencia UNISPACE sa dosiaľ uskutočnila len trikrát (po prvýkrát v roku 1968) a jej závery sú stálou súčasťou agendy výboru COPUOS. Úlohou prípravnej skupiny je do roku 2018 vypracovať komplexnú analýzu významu Výboru COPUOS vo vzťahu k súčasným globálnym trendom a potrebám s dôrazom na socioekonomické aspekty využívania kozmického priestoru.

Na zasadnutí sa zúčastnilo vyše 50 delegácií, vrátane Slovenska, ktoré je jedným zo zakladajúcich členov výboru COPUOS. Slovensko na konferencii zastupoval na odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí podpredseda Slovenskej spoločnosti pre vesmírne aktivity (SSPA). Hlavným programom boli štyri nosné témy spojené s využívaním vesmíru, ktoré sledovali prepojenie kozmu s ekonomickým rastom, rozvojom spoločnosti, dostupnosť služieb a aspekty diplomacie. Program a prezentácie sú dostupné na oficiálnej stránke konferencie.

OSN vidí rastúci význam vesmíru v rôznych oblastiach,  vrátane rozvoja podnikania, podpory inovácií, vytvárania nových pracovných príležitostí, väčšej dostupnosti vzdelávania,  vývoja technológií najvyššej kvality, dostupnosti informácií a dát, a dodržiavania  medzinárodných záväzkov a regulácií. Slovensko na konferencii svojim vystúpením preukázalo potenciál aktívne sa podieľať na formovaní medzinárodnej vesmírnej politiky vo vyššie uvedených oblastiach.

Slovensko musí byť aktívne nielen na pôde OSN. V roku 2016 sa bude počas predsedníctva SR v Rade EÚ prijímať nová Vesmírna stratégia EÚ. Pre SR sa tak naskytá jedinečná príležitosť prispieť k odbornej diskusii k strategickému európskemu dokumentu a ovplyvniť tak aj budúcnosť európskych kozmických aktivít. O ďalších výzvach, ktoré čakajú vesmírnu politiku v SR sa môžete dočítať v odbornom článku zakladateľov SSPA pod názvom: Slovenská vesmírna politika je (zatiaľ) vo hviezdach.

NASA bude vynášať CubeSaty súkromných spoločností

nasalogo17. decembra 2015 – Malé družice, vrátane CubeSatov, zohrávajú čoraz väčšiu úlohu vo výskume vesmíru, testovaní technológií, ako aj v rámci vzdelávacích aktivít. Poskytujú nízkonákladovú alternatívu pre budúce misie NASA, vrátane výskumu slnečnej sústavy, pozorovania Zeme a vesmíru a vývoja technológií ako napríklad laserová komunikácia, komunikácia medzi satelitmi a autonómny pohyb malých družíc. V budúcnosti sa môžu používať na sledovanie a monitorovanie lietadiel a lodí, meteorologický výskum a poskytovanie internetových služieb. Dostupnosť CubeSatov umožnila ich prípravu a skonštruovanie dokonca študentom stredných a základných škôl.

V súčasnosti sa CubeSaty vynášajú ako prídavný náklad na veľkých a stredne veľkých nosných raketách. Aj kvôli tomu sa čakacie doby na voľné miesto na nosiči dokázali natiahnuť na niekoľko rokov. NASA však nedávno podpísala zmluvu s troma súkromnými spoločnosťami (Firefly Space Systems, Rocket Lab USA a Virgin Galactic) v celkovej hodnote 17.1 milióna USD. Tieto spoločnosti poskytnú doteraz najmenšie nosné rakety, ktoré bude NASA využívať  pre malé satelity. CubeSaty, mikrosatelity a nanosatelity tak dostanú vlastné nosné rakety, ktoré ich vynesú na nízku obežnú dráhu Zeme a nebudú závislé na pomerne zriedkavé štarty väčších nosných rakiet a obmedzené hlavnými misiami týchto nosičov. Malé nosné rakety majú síce väčšie riziko poruchy, ale otvorenie trhu súkromnému sektoru a vytvoreniu konkurencie predpokladá zníženie nákladov, vývoj nových malých nosných rakiet a diverzifikáciu možností pre vypustenie malých družíc.

Platené stáže v ESA otvorené po prvýkrát aj pre Slovákov

ESA_control_room6. december 2015 – Európska vesmírna agentúra (ESA) každoročne ponúka prestížne stáže pre vysokoškolákov v poslednom ročníku alebo bezprostredne po skončení druhého stupňa vysokoškolského štúdia. ESA aj tento rok zverejnila výzvu na podávanie prihlášok do programu Young Graduate Trainees. Pretože sa Slovenská republika stala v roku 2015 európskym spolupracujúcim štátom, po prvýkrát sa do programu môžu hlásiť aj slovenskí uchádzači. Deadline na podávanie prihlášok je 15. december 2015.

Program YGT je programom dlhodobých stáží trvajúcich zvyčajne 1 rok. Výhodou oproti množstvu iných domácich či zahraničných stáží je, že ESA poskytuje úspešným uchádzačom štedré štipendium. Presné podmienky záležia od toho, či stážista vykonáva stáž na centrále v Paríži alebo na jednotlivých pracoviskách v ďalších európskych štátoch.

Ak si v poslednom ročníku svojho štúdia alebo čerstvým absolventom vysokoškolského štúdia, nepremárni príležitosť a zváž či práve stáž v ESA nie je tou správnou voľbou ako naštartovať svoju kariéru. Drvivá väčšina ponúkaných príležitostí je vedeckého alebo technického zamerania, otvorené sú však aj pozície v takých oblastiach ako vesmírna politika či vzťahy s verejnosťou. Hlásiť sa o možnosť stáže je potrebné cez online formulár, dostupný zvlásť v každej ponuke v zozname ponúkaných pozícií na webstránke ESA.

V prípade otázok alebo pomoci s prihláškou ti naši odborníci, ktorí majú skúsenosti aj s prácou v ESA, radi poradia. Napíš nám na: info@vesmirnapolitika.sk

Prezident Obama podpísal zákon o komerčnom využívaní vesmíru

US Flag30. november 2015 – Zákon o zvyšovaní konkurencieschopnosti v komerčnom sektore kozmických letov má podporiť a urýchliť rozvoj komerčného vesmírneho priemyslu a určiť smernice, ktoré majú pomôcť pri využívaní zdrojov z vesmíru. Zákon okrem iného definuje právnu normu zodpovednosti za škody, udeľovanie licencií, federálne právomoci, upravuje štatút „štátneho astronauta,“ využívanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a riadenie “premávky” na obežnej dráhe Zeme.

Azda najzaujímavejšou súčasťou zákona je odsek IV, ktorý podporuje komerčné využitie zdrojov a surovín z vesmíru. Inými slovami, zákon umožňuje americkým spoločnostiam ako napríklad Deep Space Industries, Inc.Planetary Resources vykonávať ťažobné práce na kozmických telesách, vrátane asteroidov. Podoba zákona bola známa už niekoľko mesiacov, odvtedy však po pripomienkach z priemyselného prostredia a od politikov prešiel mnohými zmenami.

Jeho príprava nebola jednoduchá, keďže zákony o využívaní vesmíru spravidla musia súhlasiť s medzinárodnými dohodami a normami, napríklad so Zmluvou o využívaní kozmického priestoru z roku 1967 (Outer Space Treaty). Zákon tak zaplátal dieru v právnom priestore a rozviazal ruky komerčným spoločnostiam, ktoré plánujú ťažobné operácie na asteroidoch a import vzácnych kovov na Zem. Jednou z hlavných motivácii je tiež snaha USA čo najrýchlejšie vyvinúť vlastnú kozmickú loď na dopravu ľudskej posádky do vesmíru, nakoľko od roku 2011 ostali po skončení letov raketoplánov závislí od ruských Sojuzov, ktoré ako jediné dokážu dopraviť ľudí na ISS, a zároveň šetrenie finančných zdrojov cez delegovanie niektorých úloh NASA do rúk súkromných spoločností. SpaceX a Orbital ATK môžu slúžiť ako dobrý príklad, keďže tieto súkromne spoločnosti dokázali na ISS dopraviť náklad na svojich lodiach Dragon a Cygnus.

 

Nové spravodajské družice pre Japonsko

Shinzo30. november 2015 – Japonské zámery o väčšiu angažovanosť vo využívaní vesmíru dostávajú koncom roka 2015 reálne kontúry. Komisia pre vesmírnu politiku, najvyšší japonský orgán pre vesmírne záležitosti, vo svojej nedávnej správe odporučila japonskej vláde zásadné rozšírenie svojho družicového zoskupenia o nové spravodajské družice so zámerom efektívnejšieho sledovania námorných aktivít Číny a Severnej Kórey. O vyčlenení prostriedkov na nové družice spravodajského charakteru by mala japonská vláda rozhodnúť začiatkom decembra.

Intenzívny záujem o vesmírnu politiku je charakteristickou črtou vlády premiéra Šinza Abeho. Návrh o rozšírenie spravodajských družíc je plne v súlade s Národnou bezpečnostnou stratégiou Japonska z decembra 2013, ktorá pripisuje vesmírnym prostriedkom dôležitú úlohu v zaručení národnej bezpečnosti. Turbulentný vývoj na kórejskom polostrove či ostražité vnímanie vývoja vzájomných vzťahov s Čínou robí bezpečnostné prostredie v Ázii nestabilným. Reakcia japonskej vlády dokumentuje dnes už prevažujúci teoretický pohľad, že vesmírne prostriedky sú v bezpečnostnej politike štátu čoraz dôležitejšie.

Vývoj vo vesmírnom sektore v rámci ázijského regiónu zostáva dnes poznačený súťažením podobným tomu, ktoré prebiehalo medzi USA a ZSSR v rámci vesmírneho súperenia v 50. až 70. rokoch minulého storočia. Niektorí experti dokonca označujú súčasný stav  v Ázii za ázijské vesmírne preteky. Doposiaľ išlo skôr o súťaženie v prieskume a dobývaní kozmu (pristátie čínskej sondy Nefritový králik na Mesiaci v decembri 2013, indické dopravenie družice Mangalyaan na orbitu Marsu v septembri 2014, či predpokladané pristátie japonskej sondy Hayabusa 2 na asteroide v decembri 2019), no nedávny čínsky test protidružicovej zbrane (ASAT) zo začiatku novembra, či spomínaný japonský príklad signalizujú, že vzájomné súperenie sa môže v budúcnosti presunúť aj do bezpečnostnej, ba dokonca vojenskej roviny, kde by následky vzájomného súperenia mohli byť závažnejšie, a to nielen pre dané krajiny.