V Paríži diskutovali odborníci na vesmírne právo

ECSL small27. apríla 2016 – Európske centrum pre vesmírne právo (ECSL) zorganizovalo 17. a 18. marca 2016 v Paríži dve odborné podujatia o aktuálnych témach vesmírneho práva a vesmírnej politiky. Prvým podujatím, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 17. marca, bolo Sympózium mladých právnikov (Young Lawyers‘ Symposium). O deň na to sa uskutočnila hlavná konferencia ECSL, Fórum profesionálov (Practitioners‘ Forum). Na oboch podujatiach aktívne zastupoval Slovenskú spoločnosť pre vesmírnu politiku (SSPA) Lucius Klobučník.

Na Sympóziu mladých právnikov sa zúčastnili  študenti a mladí profesionáli z celej Európy a prezentovali svoje práce týkajúce sa právneho rámca vesmírnych aktivít v Európe a otázok, ako môžu legislatívne zmeny upravujúce vesmírne aktivity prispieť k rozšíreniu investícií vo vesmírnom priemysle. Spomedzi tridsiatich dvoch uchádzačov bolo nakoniec vybraných 12 rečníkov (vrátane zástupcu SSPA), ktorých prezentácie boli rozdelené do troch hlavných okruhov:

 – Zmluvné praktiky pri vypúšťaní satelitov a iných telies do vesmíru

– Európsky dohľad nad vesmírnymi aktivitami a zabezpečenie udržateľného rozvoja vesmírnych aktivít

– Nové subjekty, nové aktivity a nové právne výzvy

Konferencia priniesla zaujímavé diskusie nielen medzi študentmi a mladými profesionálmi, ale aj renomovanými profesormi a zástupcami medzinárodných organizácií a priemyslu. Najviac pozornosti pritiahli azda otázky spojené s udržateľným rozvojom vesmírnych aktivít, najmä odstraňovanie vesmírneho odpadu (ktorý rastie alarmujúcim tempom a predstavuje hrozbu pre súčasné a budúce vesmírne misie)  prevencia jeho rastúceho objemu, ako aj otázky spojené s prípadnou novelizáciou medzinárodných zmlúv upravujúcich vesmírne aktivity. Lucius Klobučník na konferencii predniesol prezentáciu na tému právnych aspektov údržby satelitov na obežnej dráhe a patentovej ochrany produktov a procesov vytvorených na orbite.

V piatok 18. marca sa uskutočnila hlavná konferencia ECSL, Fórum profesionálov (Practitioners‘ Forum), ktorá sa koná raz za rok a ktorej tohtoročným “leitmotívom” boli právne otázky spojené s využívaním prírodných zdrojov vo vesmíre. Výber tejto témy bol reakciou na americký zákon o podpore hospodárskej súťaže vo vesmírnych aktivitách, ktorý vstúpil do účinnosti v novembri 2015, a ktorý okrem iného umožňuje súkromným spoločnostiam registrovaných v USA nielen tažbu nerastných surovín vo vesmíre (hlavne na asteroidoch), ale zaručuje im aj ochranu vlastníctva k získaným surovinám a zisku nadobudnutého zo spracovania a predaja týchto surovín. Prijatie tohto zákona okamžite vyvolalo polemiku, či je tento zákon v súlade s platnými medzinárodnými zmluvami upravujúcimi vesmírne aktivity. Zatiaľ čo Medzinárodný inštitút pre vesmírne právo (IISL) vo svojom stanovisku z decembra 2015 argumentoval v prospech amerického zákona, akademická obec (prevažne v Európe) vidí v tomto zákone viaceré rozpory s medzinárodným právom.

Jedným z hlavných rečníkov konferencie bol Peter Marquez, viceprezident americkej spoločnosti Planetary Resources, ktorá má veľmi konkrétne plány na ťažbu nerastných surovín na asteroidoch. Marquez opísal nielen činnosť a plány spoločnosti ale aj proces prijímania spomínaného zákona a predniesol argumenty podporujúce jeho súlad s medzinárodným právom. Ďalšími rečníkmi boli napríklad profesori vesmírneho práva z Európy, USA a Číny, ako aj právnici zastupujúci ťažobný priemysel. Títo rečníci predstavili okrem iného potrebu vytvorenia medzinárodného právneho rámca upravujúceho ťažbu nerastných surovín vo vesmíre, porovnávali právne režimy ťažby nerastných surovín fungujúce na Zemi a v neposlednom rade predniesli svoje názory na právny súlad spomínaného amerického zákona s medzinárodným právom.

Fórum profesionálov ukázalo, že ťažba nerastných surovín vo vesmíre môže priniesť nespočetné benefity pre ľudstvo. Ďalej možno vyvodiť záver, že otázky ťažby nerastných surovín vo vesmíre budú témou mnohých, nielen právnych, diskusií v blízkej budúcnosti a že existencia technológií umožňujúcich takúto ťažbu si bude vyžadovať vytvorenie jasného právneho rámca na medzinárodnej úrovni, aby sa zabránilo prípadným budúcim sporom.

ECSL 1
Lucius Klobučník prednášal o právnych aspektoch údržby satelitov na obežnej dráhe

 

ECSL 2

O vesmírnej politike na konferencii GLOBSEC 2016

Globsec debate small22. apríla 2016 – Počas renomovanej medzinárodnej konferencie o zahraničnej a bezpečnostnej politike GLOBSEC 2016 sa v rámci verejných diskusií City Talks uskutočnila v sobotu 16. apríla 2016 aj diskusia o vesmírnej politike. Panel, na ktorom sa organizačne a moderátorsky podieľala Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku (SSPA) prilákal do Štúdia L+S v Bratislave desiatky návštevníkov. Hlavnými témami diskusie, do ktorej bolo interaktívne zapojené aj publikum, boli medzinárodná spolupráca vo vesmíre, ako aj bezpečnostné aspekty využívania obežných dráh v dôsledku rastúceho objemu vesmírneho odpadu.

Rečníkmi boli zástupca Európskej vesmírnej agentúry (ESA), Kai-Uwe Schrogl, bývalá riaditeľka Kancelárie OSN pre mierové využívanie vesmíru UNOOSA Mazlan Othman a prvý rumunský kozmonaut Dumitru Prunariu z Association of Space Explorers. Diskusia na tému Destination Space  priniesla zaujímavé pohľady rečníkov na aktuálne otázky týkajúce sa prieskumu a využívania kozmického priestoru a prepojenosti tejto témy na medzinárodnú politiku. Otázky z publika reflektovali záujem zúčastnených o otázky vesmírneho odpadu, nárastu významu súkromného sektora, či hľadaní rovnováhy medzi dobývaním vzdialenejších končín vesmíru a využívaním družicovej infraštruktúry za účelom zvyšovania kvality života na Zemi.

Videozáznam z panelu Destination Space je k dispozícii na tomto odkaze.

Tím SSPA s panelistami
Tím SSPA s panelistami

Konferencia GLOBSEC 2016 prinesie aj diskusiu o vesmíre

globsec10. apríla 2016 – Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku (SSPA) Vás srdečne pozýva na prestížnu medzinárodnú konferenciu GLOBSEC 2016 City Talks organizovanú Slovenskou atlantickou komisiou, ktorá sa uskutoční 14. – 16. apríla 2016 v troch slovenských mestách súčasne, v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. V sobotu 16. apríla o 17:30 sa v Štúdiu L+S v Bratislave uskutoční v gescii SSPA vôbec po prvýkrát v rámci konferencie GLOBSEC diskusný panel na tému vesmírnej politiky a o význame kozmického priestoru v súčasnosti pod názvom “Destination Space”. Panel o vesmíre bude moderovať predseda SSPA Daniel Šagath.

V prípade záujmu o účasť je potrebné sa zaregistrovať. Každý z účasníkov je vítaný zapojiť sa do diskusie svojimi otázkami na panelistov, ktorých pre tento panel predstavujú zástupcovia Európskej vesmírnej agentúry (Prof. Kai-Uwe Schrogl), bývalá riaditeľka Úradu OSN pre vesmírne záležitosti (Prof. Mazlan Othman) a rumunský kozmonaut a predseda Asociácie astronautov (Dr. Dumitru-Dorin Prunariu).

Konferencia GLOBSEC patrí medzi najvýznamnejšie svetové fóra v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje ju Slovenská atlantická komisa v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Tradične sa na konferencii zúčastňujú vysoko postavení predstavitelia štátov, vrátane prezidentov, premiérov a ministrov, ako aj medzinárodných expertov, poradcov a profesionálov z rôznych oblastí spoločenského života.

Špičkoví slovenskí astronómovia pozorujú nočnú oblohu už aj z Čile

Amos7. apríla 2016 – Slovenskí astronómovia z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave minulý mesiac nainštalovali a začali prevádzkovať unikátny systém AMOS (All-Sky Meteor Orbit System) na dvoch lokalitách v Čile. AMOS začal pracovať na observatóriách Space Obs v San Pedro a Paniri Caur v Chiu-Chiu. Lokality v Čile boli vybrané z dôvodu vynikajúcich pozorovacích podmienok – tmavej oblohy, vysokej nadmorskej výšky a nízkeho počtu oblačných nocí.

Ide už o tretiu krajinu, v ktorej AMOS monitoruje nočnú oblohu – okrem pôvodných štyroch staníc na Slovensku od roku 2015 dva systémy AMOS fungujú aj na Kanárskych ostrovoch. Vďaka monitorovaniu meteorov na Slovensku, Kanárskych Ostrovoch a v Čile tak astronómovia neustále pokrývajú dve tretiny oblohy a čiastočne aj južnú oblohu, čo by z jednej lokality možné nebolo.

AMOS je poloautomatický video systém, ktorý zaznamenáva meteory a bolidy na nočnej oblohe. Viacstaničné pozorovania toho istého meteoru v atmosfére sa použijú na určenie dráh meteoroidnej častice v kozmickom priestore a videozáznam umožnuje získať časový priebeh zániku meteoru a získanie niektorých jeho fyzikálnych vlastností. AMOS je však schopný zaznamenávať aj iné premenlivé javy na oblohe, od prirodzených (blesky, sprites, vtáctvo, hmyz) po umelé (lietadlá a družice).

Pozorovanie objektov v blízkosti Zeme má v súčasnosti mimoriadny prínos aj pre bezpečnosť vo vesmíre. Program sledovania vesmíru a pozorovania kozmických objektov (Space Surveillance and Tracking – SST) prevadzkuje aj Európska únia. Program SST monitoruje a predvída pohyb kozmických objektov, vrátane vesmírneho odpadu, a tým chráni predovšetkým družice EÚ v rámci programov Galileo a Copernicus, ale aj satelity členských krajín EÚ.  V súčasnosti je v konzorciu SST len 5 najväčších členských krajín EÚ.  Keďže aj SR vedie v tejto oblasti špičkový výskum, SSPA podporuje zapojenie SR do projektu SST. Ak by sa SR rozhodla pripojiť k programu SST, stala by sa nielen významným hráčom v oblasti vesmírnej bezpečnosti, ale získala by aj nemalé finančné prostriedky pre vedu a výskum, vrátane modernizácie observatórií na území SR.

Prednáška o vesmíre v Banskej Bystrici zaplnila celú sálu

bb3. apríla 2016 – Slovenská atlantická komisia v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre vesmírnu politiku usporiadala 22. marca 2016 na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbornú diskusiu na tému mocenského súperenia vo vesmíre.

Viac než 80 účastníkov, predovšetkým študentov Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov si malo na predmetnú tému možnosť vypočuť príspevky dvoch rečníkov – Petra Pindjáka z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Tomáša Hrozenského z domácej univerzity. Prednesené príspevky vzbudili záujem publika o témy vesmmírnej politiky a vesmírnej bezpečnosti. V následnej voľnej diskusii s rečníkmi  sa diskutovalo o tom, aké je v súčasnosti najzávažnejšie bezpečnostné riziko spojené s prieskumom a využívaním vesmíru, ktorý z dvoch hlavných trendov súperenia alebo spolupráce je dnes v aktivitách veľmocí prevažujúcim, či do akej miery je dôležitosť vesmírneho práva a vesmírnej politiky reflektovaná v podmienkach Slovenskej republiky.

806f4cd9-824a-44b7-bd3e-0e252b561d69 d3036441-8965-4fa9-b4d5-5aab4bf4c8ebf822d7dd-45d6-4297-8cf7-cc9ddd50dc6e

Prvý európsky workshop SGAC v Budapešti bol úspešný

sgac3. marca 2016 – V priestoroch Budapest University of Technology and Economics sa 26. a 27. februára 2016 konal historicky prvý regionálny európsky workshop organizácie Space Generation Advisory Council (SGAC) zameraný na hľadanie riešení a nových prístupov k aktuálnym výzvam v európskom vesmírnom sektore. Workshopu sa zúčastnilo takmer 70 účastníkov z vyše 20 krajín z celého sveta, vrátane národného delegáta zo Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku (SSPA).

Počas intenzívneho dvojdňového programu mali účastníci podujatia možnosť vypočuť si niekoľko prednášok od skúsených profesionálov pôsobiacich v európskych vesmírnych štruktúrach (napr. Európska vesmírna agentúra (ESA), German Aerospace Center (DLR), či International Space University (ISU), prvoradá pozornosť bola však kladená na intenzívnu prácu v troch pracovných skupinách na témy:

  • Európska spolupráca na malých satelitoch
  • Zdieľanie poznatkov a skúseností medzi mladými profesionálmi a expertmi na európskej úrovni
  • Podnikanie a startupy v kozmickom sektore

Práca v jednotlivých skupinách predstavovala pre delegátov jedinečnú príležitosť s najväčšou pridanou hodnotou. Zistenia, závery a odporúčania, ku ktorým jednotlivé pracovné skupiny dospeli a prezentovali na záver programu budú súčasťou záverečnej správy z workshopu, ktorá bude prezentovaná na pôde Výboru OSN pre mierové využívanie vesmíru (UN COPUOS) v priebehu roku 2016. Hlas mladej generácie teda zaznie na jedinom globálnom diplomatickom fóre venujúcom sa prieskumu a využívaniu kozmického priestoru. Dvojdňový program workshopu ponúkol pre jeho účastníkov zároveň vynikajúce možnosti na networking, teda spoznanie a získanie nových užitočných kontaktov z Európy a zo sveta.

Budapeštiansky workshop  je ukážkovým príkladom akou pridanou hodnotou môže byť členstvo v SGAC pre mladých profesionálov. Organizácia SGAC ponúka široké spektrum aktivít, do ktorých sa je možné zapojiť. Členstvo v SGAC je pritom bezplatné. V priebehu roka 2016 sa navyše môžete tešiť na sériu zaujímavých článkov približujúcich organizáciu SGAC, pracovné skupiny v nej pôsobiace, či rôzne súťaže alebo štipendijné možnosti, ktoré ponúka. Ná základe úspechu tohtoročného Budapeštianskeho podujatia sa v roku 2017 uskutoční v poradí druhý regionálny európsky SGAC workshop. V ktorom meste a v ktorom štáte rozhodne SGAC v priebehu roku 2016.

sgac1sgac2

Stanovisko SSPA k vypusteniu severokórejskej družice

DPRK13. februára 2016 – Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku (SSPA) ostro odsudzuje vypustenie severokórejskej družice Kwangmyongsong-4, čím Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) porušila rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1718 a 1784 v oblasti využívania technológií balistických striel. Severokórejská družica bola vynesená na obežnú dráhu 7. februára 2016 vesmírnym raketovým nosičom Unha-3 z versmírneho strediska Sohae Space Center. Okolo Zeme obieha na polárnej obežnej dráhe s inklináciou 97.4 stupňa, vo výške 500 kilometrov a s periódou 94 minút a 24 sekúnd. Zodpovednou agentúrou za vypustenie satelitu je národná agentúra KĽDR National Aerospace Development Administration.

Vypustenie družice Kwangmyongsong-4 je podľa predstaviteľov KĽDR v súlade s 5-ročným národným plánom pre rozvoj kozmických aktivít. Účelom družice je diaľkové pozorovanie Zeme. Podľa amerických zdrojov sa po niekoľkých dňoch podarilo orgánom KĽDR družicu na orbite stabilizovať. Pred vypustením družice KĽDR notifikovala relevantné medzinárodné inštitúcie, vrátane Medzinárodnej telekomunikačnej únie a Medzinárodnej námornej organizácie. V blízkej dobe možno očakávať, že KĽDR zaregistruje družicu v centrálnom registri kozmických objektov OSN, podobne ako v roku 2013 po vypustení družice Kwangmyongsong-3.

Napriek dodržiavaniu medzinárodnoprávnych záväzkov v oblasti kozmických aktivít SSPA rázne odmieta kroky KĽDR, ktoré testujú technológie využiteľné v programe balistických striel. SSPA sa plne stotožňuje so stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ako aj so stanoviskami členov Bezpečnostnej rady OSN. Vypustenie severokórejského satelitu SSPA vníma ako provokáciu, ktorá prispieva ku geopolitickému napätiu v regióne. Krátkozraké aktivity KĽDR môžu viesť k rozmiestňovaniu vojenských systémov na Kórejskom polostrove a v Japonsku so spôsobilosťou zasiahnúť balistické strely, vesmírne raketové nosiče, ale aj družice na obežnej dráhe (ASAT), čo okrem iného ohrozuje bezpečnosť a stabilitu v kozme.

Konferencie SGAC aj pre mladých profesionálov zo Slovenska

sgac5. február 2016 – Medzinárodné združenie študentov a mladých profesionálov pôsobiacich vo vesmírnom sektore Space Generation Advisory Council (SGAC) pripravuje v jarných mesiacoch tohto roku dve zaujímavé podujatia, na ktorých sa môžu zúčastniť aj mladí profesionáli zo Slovenska. Medzinárodné konferencie European Space Generation WorskhopSpace Generation Fusion Forum sa uskutočnia v Budapešti (26.-27. februára) a v Colorado Springs, USA (10.-11. apríla). Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku (SSPA) je národným koordinátorom pre SGAC.

Aby sa záujemca mohol zúčastniť, musí v prípade oboch podujatí prejsť výberom. Podmienky na prihlásenie nie sú komplikované – (okrem vyplnenia prihlasovacieho formulára) stačí byť členom SGAC. Pokiaľ Vás podujatia zaujali a nie ste členmi organizácie SGAC, neváhajte tak urobiť. Členstvo v SGAC je bezplatné a ponúka množstvo výhod popri prakticky žiadnych obmedzujúcich povinnostiach.

Bližšie informácie o podujatiach European Space Generation Workshop  a Space Generation Fusion Forum nájdete na oficiálnych webstránkach. V prípade podujatia v Colorado Springs, USA je možné uchádzať sa aj o cestovný grant prostredníctvom Global Grants Programme. Termín na podávanie žiadostí o cestovný grant je 6. marec 2016.

V prípade záujmu Vám SSPA rada poskyktne bližšie informácie k týmto podujatiam, ako aj všeobecne k členstvu a aktivitám organizácie. Písať môžete na tomas.hrozensky[at]spacegeneration.org alebo na info[at]vesmirnapolitika.sk.

Výročná konferencia o vesmírnej politike v Bruseli

sefcovic30. január 2016 – Európska únia usporiadala 11. – 12. januára 2016 v Bruseli už 8. ročník konferencie o vesmírnej politike pod záštitou Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Tento rok bola nosnou témou podujatia „Európa ako globálny partner vo vesmíre“. Zúčastnilo sa na nej takmer tisíc účasníkov odbornej verejnosti, predstaviteľov EÚ, vlád, priemyslu, a vládnych a mimovládnych organizácií, vrátane Slovenskej spoločnosti pre vesmírnu politiku (SSPA). Jednou z hlavných a nanajvýš aktuálnych tém bola nová stratégia EÚ k vesmírnej politike, ktorá by mala byť prijatá počas predsedníctva SR v Rade EÚ v druhom polroku 2016. Jej prípravu iniciuje Európska komisia pod záštitou podpredsedu komisie Maroša ŠefčovičaElżbiety Bieńkowskej, eurokomisárky pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky.

Európska Únia v posledných rokoch preukazuje snahu o jasné smerovanie jej programov a cieľov smerom k využitiu maximalného potenciálu európskeho spoločenstva v oblasti vesmírnych aktivít. V súčasnosti EÚ prostredníctvom svojho rozpočtového plánovania do roku 2020 vyhradila približne 12 miliárd Euro na podporu vesmírnych aktivít, ktoré sú spravované Európskou komisiou. Medzi hlavné programy patrí už čoskoré operačné spustenie globálneho navigačného satelitného systému Galileo, spracovanie a dostupnosť dát družicového sytému Copernicus, či podpora rovoja výskumu a vývoja technológií, zamestnanosti a konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom programu Horizont 2020.

Prijatie novej vesmírnej stratégie EÚ sa predpokladaná počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roku 2016. Obaja komisári sa zaviazali predstaviť predmetnú stratégiu ako jednu z hlavných dvadsiatich troch strategických iniciatív Junckerovej komisie.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť vesmíru pre rast konkurencieschopnosti na globálnej scéne a jej presah na mnohé horizontálne oblasti politík EÚ, ako napríklad bezpečnosť, zdroje, inovácie, rozvoj priemyslu a hospodárstva. Vyzdvihol, že EÚ je najvačším samostatným prispievateľom do európskeho vesmírneho programu a najväčším inštitucionálnym zákazníkom pre európske raketové systémy. Európska ekonomika má z vesmírnych aktivít významný prínos; 6% HDP EÚ závisí na dostupnosti satelitných navigačných technológií. Projekt Copernicus sa podľa podpredsedu Šefčoviča stane štvrtým najväčším producentom dát zo všetkých satelitných projektov. Hlavným cieľom stratégie bude užšia spolupráca s privátnym sektorom na projekte Galileo a rovnako tak efektívne využívanie dát programu Copernicus.

Podľa eurokomisárky Bieńkowskej je veľmi dôležité, aby nová strátegia zohľadňovala záujmy EÚ, ESA, ich členských štátov, ostatných organizácií, spoločnosti a priemyslu. Poukázala na rýchlo meniacu sa tvár globálneho premyslu, resp. podmienky pre európsku konkurencieschopnosť na trhu, či na neustále meniace sa potreby zákaznikov a spoločnosti. Rovnako by sa mala podporiť téma nezávislosti prístupu do vesmíru, obrana a bezpečnosť Európy, spracovanie a prístup k dátam programov EÚ, či robostný program pozorovania vesmíru a sledovania kozmických objektov (Space Surveillance and Tracking). Dôležitou súčasťou vesmírnych aktivít EÚ sú aj vládne satelitné komunikačné sytémy (GOVSATCOM) a v neposlednom rade veda, výskum a správa  európskych vesmírnych aktivít.

Podľa eurokomisárky je však ešte príliš skoro hovoriť o konkrétnych detailoch stratégie. Vyzvala na širokú odbornú a verejnú diskusiu k tejto téme a potrebu jednetného prístupu naprieč celého spektra partnerov. Ak chce Európa v globálnom priestore uspieť, musí sa zhodnúť na ucelenej vízii pre vesmírnu politiku.

Zdá sa, že rok 2016 bude pre Slovensko jedným z najvýznamnejších rokov v oblasti formovania národnej aj euŕopskej vesmírnej politiky. Je  dôležité, aby Slovensko využilo všetok svoj odborný a vedecký potenciál a dokázalo byť nielen partnerom, ale aj vizionárom a garantom budúcnosti európskej vesmírnej politiky.

Prezident Kiska podpísal ratifikačnú listinu k zmluve ECS

podpis15. január 2016 – Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska 14. januára podpísal ratifikačnú listinu k Zmluve o európskom spolupracujúcom štáte (ECS) medzi Slovenskou republikou a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Dnešným dňom  Slovensko oficiálne vstúpilo do druhej fázy prístupového procesu do ESA. Počas nasledujúcich 5 rokov sa tak bude môcť SR aktívnejšie podielať na vedeckých, výskumných a priemyselných projektoch medzivládnej agentúry. Štát sa zaviazal v tomto období prispieť do rozpočtu ESA čiastkou v hodnote približne 7 miliónov Euro, ktoré budú v značnej miere priebežne refinancované v podobe kontraktov (PECS) pre vedecko-výskumné a priemyselné inštitúcie na Slovensku. Po úspešnom zavŕšení obdobia ECS sa SR naskytne možnosť plného členstva v ESA.

prvej historickej výzve PECS sa prerozdelilo približne 750 000 Euro z celkového možného rozpočtu v objeme 2 miliónov Euro. Do výzvy sa zapojilo 21 subjektov, ktoré podali 18 žiadostí, z toho vybraných bolo 7. Úspešnými uchádzačmi o grant boli tri univerzity (UPJŠ Košice, FMFI UK Bratislava,  FEI STU Bratislava – dva projekty), dva ústavy Slovenskej akadémie vied (UMMS SAV Bratislava a UEF SAV Košice) a jeden zástupca kozmického priemyslu. Aj keď celkové refinancovanie po prvej výzve nepresiahlo ani polovicu z alokovaných financií ESA, Slovensko potvrdilo svoj potenciál byť rešpektovaným partnerom.

V najbližšom období čaká krajinu výzva optimalizovať spravovanie kozmických aktivít prijatím systémových opatrení a vytvorením inštitucionálneho rámca, ktorý zaručí efektívne, transparentné a koordinované aktivity SR v oblasti vesmírnej politiky.

Podpis ratifikačnej listiny prezidentom Kiskom, ktorému predchádzala jednoznačná podpora Národnej rady SR, dáva jasný signál, že kozmické aktivity SR majú podporu nielen naprieč politickým spektrom, ale aj v radoch verejnosti. Prístupový proces do ESA prináša jedinečné príležitosti pre vedu, výskum, inovácie, podnikanie a ekonomický rast, a súčasne posúva pozíciu Slovenskej republiky smerom k prestížnemu postaveniu na medzinárodnej scéne.