9. marca 2017 – Americká spoločnosť SpaceX predložila zodpovednému úradu USA Federálnej komunikačnej komisii (FCC) žiadosť na schválenie vypustenia zoskupenia 7518 družíc. Tento krok SpaceX predstavuje doplňujúci plán k už ohlásenému zámeru vypustenia vyše 4400 družíc z novembra 2016, na základe čoho tvorí kompletný plán SpaceX závratné množstvo vypustenia takmer 12 000 družíc. Berúc do úvahy podobné (rozsahovo menšie) plány spoločností OneWeb alebo Boeing, súčasný vesmírny sektor sa zdá sa dostáva do éry tzv. družicových megazoskupení (z ang. megaconstellations). Tento trend ponúka nové možnosti pre družicové služby a aplikácie, rovnako však otvára otázky súvisiace s kozmickým odpadom a medzinárodnými regulačnými rámcami vesmírnych aktivít.
Väčšina satelitných telekomunikačných služieb, vrátane televízneho signálu a šírenia internetu, je prevádzkovaných cez geostacionárne družice na vyšších obežných dráhach (36000 km). Výhodou geostacionárnych družíc je fakt, že zdanlivo “visia” nad tým istým miestom na Zemi, čo zlahčuje komunikáciu so Zemou a poskytuje pokrytie veľkej oblasti Zeme. Nevýhodou je vysoká cena a nemožnosť opravy a deorbitálneho odstránenia. SpaceX však predložila žiadosť o vyslanie takmer 12000 družíc na nízke obežné dráhy okolo Zeme (LEO – z ang. Low Earth Orbit). Družice SpaceX by obiehali Zem v približnej výške 1100 km a išlo by o triedu ľahkých družíc o hmotnosti 100-500 kg. Také množstvo satelitov na obežnej dráhe by umožnovalo vzájomnú komunikáciu medzi jednotlivými satelitmi a posytovalo kompletné pokrytie Zeme vo frekvenčných pásmach Ku (12–18 GHz) a Ka (26.5–4 GHz). Podobnú žiadosť na FCC zaslala aj konkurenčná OneWeb, s plánom vyslať asi 2000 družíc na LEO dráhach.
Ďalšími ziadateľmi o telekomunikačné pásma boli spoločnosti Boeing, Telesat Canada, O3b, Kepler communications, Spire Global, LeoSat MA, ViaSat, Karousel LLC, Audacy Communications, Space Norway AS a Theia Holdings, ktoré na LEO dráhy plánujú vyslať stovky navzájom komunikujúcich satelitov, ktoré budú pracovať väčšinou v telekomikačnom pásme V (40 to 75 GHz).
Ak dôjde ku schváleniu týchto plánov, rapídne sa zvýši zahustenie premávky na LEO dráhach. V súčasnosti je totiž na LEO iba okolo 800 aktívnych družíc. Okrem samotných satelitov sa na obežnej dráhe vyskytyjú aj statisíce úlomkov kozmického smetia, väčšinou na LEO dráhach, ktoré budú nové družice ohrozovať. Toto zrejme podporí vývoj technológií, ktoré budú odstraňovať kozmický odpad a zvýši sa tlak na plánovanie deorbitálnej likvidácie funkčných satelitov, ktorým končí životnosť.
Je teda vidno, že problematika družicových megazoskupení otvára a zasahuje od ďalších dôležitých otázok využívania kozmického priestoru. Jednou z takýchto ďalších olastí je sféra vesmírneho práva. Dnes funkčný režim vesmírneho práva a regulačných rámcov nereflektuje dostatočne možné situácie a vývoj spätý s prevádzkovaním družicových megazoskupení. Popri kozmickom odpade ide o súvisiaci trend spätý so zahusťovaním obežných dráh okolo Zeme, či už vo forme fyzického zahlcovania alebo po stránke zahlcovania rádiofrekvenčných pásiem a frekvencií využívaných na komunikáciu s družicami a družicovými systémami. Ďalšiu takúto problematickú oblasť tvorí otázka registrácie družíc, resp. samotných zoskupení v národných registroch a medzinárodnom registri OSN, ako aj otázka prípadnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou obrovského počtu malých družíc v družicovom megazoskupení. Je preto v záujme medzinárodnej komunity zaoberajúcej sa vesmírnym právom a regulačnými rámcami pre vesmírne aktivity aby existoval záujem naprieč celou vesmírnou komunitou riesiť problematiku megazoskupení družíc na orbitách aj z právneho a regulačného pohľadu.