13. februára 2017 – Úrad prezidenta Spojených Štátov Amerických v decembri 2016 publikoval správu o Národnej stratégii proti hrozbám blízkozemských objektov (National Near Earth Object Preparedness Strategy), ktorá hovorí o možnostiach obrany a dôsledkoch zrážky asteroidu alebo kométy so Zemou. Bola to práve explózia pomerne malého 20 metrového asteroidu, ktorý v roku 2013 spôsobil materiálne škody a zranenie asi 1000 ľudí v Rusku pri meste Čeljabinsk. Tento úkaz nám pripomenul, že zrážka asteroidu so Zemou nie otázkou či, ale kedy takáto zrážka nastane.
Práve geologické dôkazy (viac ako 170 identifikovaných impaktných kráterov na Zemi) alebo nedávna história (Tunguská udalosť, 1908) nasvedčujú, že zrážka skôr či neskôr nastane. Ide síce o javy s veľmi nízkou pravdepodobnosťou výskytu, o to viac však s vážnymi dôsledkami v prípade, ak nastanú.
V roku 1998 nariadil americký Kongres federálnej vesmírnej agentúre NASA vyhľadávanie a sledovanie blízkozemských asteroidov väčších ako 1km. Keďže hľadanie prinieslo svoje výsledky, o desať rokov neskôr Kongres odporučil katalogovať telesá väčšie ako 140 metrov. V posledných rokoch NASA výrazne zvýšila financovanie v oblasti sledovania asteroidov, návrhov odklonenia zrážky a prípravy zákonov a postupov súvisiacich s danou témou. NASA zriadila Úrad pre koordináciu planetárnej obrany (Planetary Defense Coordination Office) a vytvorila Stredisko pre štúdie o blízkozemských objektoch v rámci Laboratória prúdových pohonov (Jet Propulsion Laboratory – JPL), ktorá je zastúpená aj v rokovaniach Výboru OSN pre mierové využívanie vesmíru (UNCOPUOS).
Správa bola pripravená v rámci medzirezortnej pracovnej skupiny pod vedením Národnej rady pre vedu a technológie (National Science and Technology Council – NSTC), ktorá je súčasťou Úradu pre vednú a technologickú politiku prezidenta USA (Office of Science and Technology Policy – OSTP). Pracovná skupina pozostávala zo zástupcov určených na spozorovanie a odklonenie možných zrážok blízkozemských objektov (Detecting and Mitigating the Impacts of Earth-Bound Near-Earth Objects – DAMIEN). Zastúpení boli experti z úradu OSTP, národný riaditeľ pre spravodajské služby, odborníci z NASA, JPL, Národnej vedeckej nadácie (National Science Foundation – NSF), predstavitelia Ministerstva zahraničných vecí, Ministerstva obrany (v zastúpení agentúrou DARPA a Strategického veliteľstva vzdušných síl ), Federálnej agentúry civilnej ochrany FEMA (súčasť Ministerstva národnej bezpečnosti), Národnej agentúry pre jadrovú bezpečnosť NNSA a Lawrence Livermore Lab (obe súčasťou Ministerstva energie), US Geological Survey (súčasť Ministerstva vnútra), Federal Aviation Administration (súčasť Ministerstva dopravy), ako aj National Institute of Standards and Technology (NIST) a National Oceanic and Atmospheric Administration (NOAA), ktoré sú obe súčasťou Ministerstva hospodárstva.
Pripravená stratégia definuje ciele pre posilnenie pripravenosti USA pred rizikom zrážky, ako aj rozhodovanie a možné riešenia s tým súviciace. Určila 7 cieľov pre federálne financovaný výskum, vývoj, implementáciu, riadenie, koordináciu a akciu. Štúdia bola zostavená na základe cvičenia, ktoré predpokladalo zrážku 100-250 metrového asteroidu so Zemou iba 4 roky po jeho objave. Cvičenie v jednotlivých časových intervaloch simulovalo, ako sa vyvíjala pravdepodobnosť zrážky s pribúdajúcimi pozorovaniami, ako by sa menila neistota v určení dopadového miesta a aké by boli devastačné účinky, keby teleso dopadlo na Los Angeles.
Asi najdôležitejším zisteným parametrom je čas, ktorý zostáva do zrážky. Možnosti, ako postupovať sa výrazne líšia podľa toho, či od objavu ostávajú ku zrážke dni, mesiace, roky alebo desaťročia. Preto je prvým bodom zlepšenie hľadania, sledovania a charakterizácie týchto objektov. Druhým bodom je vyvinutie viacerých funkčných metód odklonenia alebo zničenia objektu na impaktnej dráhe. Ďalšie body sa zaoberajú o modelovaním, predpoveďami a šírením informácií, vývojom núdzových postupov, ustanovením aktivít civilnej obrany v prípade zrážky, záchrannými akciami, iniciovaním a podporou medzinárodnej spolupráce a prípravou koordinačných a komunikačných pravidiel, postupov a zákonov.
Správa sľubuje akčný plán, ktorý by mal dosiahnuť všetky ciele a o jeho výsledkoch sa bude informovať po troch rokoch. Tiež však dodáva, že plná implementácia plánov vyžaduje medzinárodnú spoluprácu na vládnej úrovni, medzi jednotlivými ministerstvami, medzirezortnými a mimovládnymi organizácii, vrátane školstva, vedy, médií, neziskových organizácii a priemyslu.